Virtuálne politické strany.

Písmo: A- | A+

Politik, ktorý chce osloviť nerozhodnutých voličov cez televíziu, sa snaží vyzerať čo najviac normálne. Politik, ktorý sa snaží zmobilizovať podporovateľov online, urobí presný opak. (Will Davies, London Review of Books, 2019)

V máji 2015 sa zdalo, že pre Nigela Faragea to nemôže vyzerať lepšie. Jeho UKIP bola vysoko v prieskumoch verejnej mienky, referendum o vystúpení z EÚ bolo na dohľad, mnohí konzervatívbni politici prebiehali na jeho stranu. Za oponou však mal problém. Vnútrorne bola UKIP jedným veľkým chaosom, vyznačujúcim sa dezorganizáciou a vnútorným bojom. 

Farage sa rozhodol, že potrebuje vybudovať nový politický subjekt. Taký, ktorý bude môcť úplne ovládať. To bol dôvod, prečo sa aj so svojimi poradcami - Raheem Kassamom a Liz Bilney, vydal na cestu na predmestie Milána. Navštívil tam kancelárie Casaleggio Associates- súkromnej firmy, ktorá stála v pozadí proti-establišmentového Hnutia Piatich Hviezd.  

Stretli sa s jej 60-ročným techno utopistom a hlavou firmy - Gianrobertom Casaleggiom, digitálnym mágom, ktorý zabezpečil rast Hnutia z politického štart-upu na najväčšiu taliansku politickú stranu. Vyvinul a riadil platformu, na ktorej masy priaznivcov Piatich hviezd po zalogovaní mohli hlasovať o politike, kandidovať vo voľbách a finančne prispieť svojráznemu Hnutiu. Vyzeralo to síce ako hnutie ktoré vyrástlo z najširších más, no skutočnosť bola iná: Hnutie Piatich Hviezd je mikromanažované zhora. 

Webovú platformu hnutia "Rousseau" vedie Casaleggio Associates. Po právnej stránke má Dávid Casaleggio - syn zakladateľa - kontrolu nad straníckymi dátami. Je takmer nemožné určiť, kde začína politické hnutie, a kde končí súkromná firma. Nie je to spontánne hnutie, ktoré vzniklo v uliciach (ako sa snaží tváriť), ale starostlivo manažovaná organizácia vytvorená zhora.

Farageovi sa páčilo, čo v Miláne videl. 

Do Británie sa vrátil so zápalom konvertitu. Všade začal rozprávať o digitálnej demokracii, o budovaní novej politickej strany online. O Hnutí Piatich Hviezd neskôr povedal: "Použili Internet na vybudovanie masového hnutia. Najväčší dojem na mňa urobila ich energia a angažovanosť ich stúpencov, ktorí boli ochotní platiť 25-30 eúr ročne len aby mohli byť súčasťou Hnutia. V roku 2019, niečo vyše štyroch rokov od jeho cesty do Milána a päť rokov po tom, ako sa Hnutie Piatich Hviezd stalo najsilnejšou stranou Talianska a prvýkrát vstúpilo do vlády, Farage, teraz už bývalý šéf UKIP, sa znovu objavil v politike. Prezentoval sa ako záchranca britskej verejnosti pred nehanebnou elitou z Westminsteru. Obleky so vzorom rybej kosti, chlapská blahosklonnosť a fašizoidné maniere jeho bývalej strany sa stali minulosťou. Nastúpili headsety, elegantné obleky a nová naleštená Brexit Party. Farage sa inštaloval do úlohy novodobého teleevangelistu hlásajúceho politiku pre digitálnu dobu.

Z oficiálneho zahájenia činnosti Brexit Party.
Z oficiálneho zahájenia činnosti Brexit Party. 

Oficiálne bola uvedená do života v apríli 2019 vo veľkom a preplnenom distribučnom sklade priemyselnej čistiarne v Coventry. Hneď od začiatku podpora strany rástla závratným tempom. Farage tvrdil, že za prvých desať dní existencie sa na straníckom účte nazbieralo 750.000 libier od anonymných online darcov. O necelé dva mesiace ho vlna všeobecného hnevu s tým, čo sa deje v krajine, vyviezla na špicu vo voľbách do Európskeho Parlamentu, na ktorých sa Británia pôvodne vôbec nemala zúčastniť. Získal 30% hlasov. V britských parlamentných voľbách, ktoré sa konali o niekoľko mesiacov, Brexit Party nezíslala ani jedno poslanecké kreslo, no zohrala svoju úlohu pri ceste Borisa Johnsona k víťazstvu vo voľbách.

V mnohých smeroch nie je Brexit Party ničím novým. Politický chameleón s príchuťou populizmu, ktorý zbadal medzeru v politickom spektre a zaplnil ju. Oportunistov a podfukárov bolo vždy v politike vyše hlavy. Všade. V tomto prípade ide však aj o niečo iné. 

Brexit Party odráža to, ako Internet radikálne premenil politiku, od rastu nevysledovateľných online finančných príspevkov na kampane, až po rozštiepenie relatívne homogénneho mediálneho prostredia na množstvo úlomkov, ktoré navzájom bojujú o pozornosť. Klesajúca moc tradičných médií je rozhodne najvážnejšou politickou zmenou v živej pamäti, otvárajúcou nové možnosti pre ovplyvňovanie politiky. Voľne pospájané siete šíria do digitálneho priestoru dezinformácie. Z obývačiek a úzkych kancelárií (nielen) vo Veľkej Británii superstranícke webové stránky stále viac dodávajú predpojaté správy a názory do počítačov a smartfónov miliónov voličov. Politické polopravdy a nezaručené správy cestujú online obrovskou rýchlosťou, od starých médií k novým a naopak, poháňané anonymnými digitálnymi armádami. 

Tam, kde posledná generácia politikov potrebovala pred televíznymi kamerami vyzerať dôveryhodne a ako zo škatuľky, lídri, ktorí sú na výslní dnes, sú tí, ktoré najlepšie dokážu ovládať fragmentované a dezorientované média, zapriahnuť do svojho záprahu sociálne siete a tlačiť nás smerom k extrémom. 

Z dlhodobého hľadiska je to práve táto revolúcia mis- a dezinformácií, ktorá môže mať ten najväčší dopad na budúcnosť demokracie. 

Alebo na to či nejaká demokracia vôbec bude. 

p.s.:

Vývin volebných preferencií Brexit Party.
Vývin volebných preferencií Brexit Party. 

Zdroj informácií: Peter Geoghegan - Democracy for Sale.

 https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/493172/styri-zivotne-stadia-populistov.html

Skryť Zatvoriť reklamu