Vandalizmus kontra absencia lásky

Za každou takouto udalosťou sa ma zmocní obrovská zlosť, kedy by som dotyčným, ak by to bolo možné, vylámal ruky. Ale chytá sa ma aj smútok nad tým, že opäť zničili niečo, čo malo slúžiť ľuďom a zničili niečo, čo niekto s námahou vytvoril pre iných. A tieto okolnosti vedia človeka veľmi odradiť, až si povie, že tu niečo budovať nemá význam, pretože si to nikto neváži. A najhoršia je tá bezmocnosť, keď sa človek nedomôže spravodlivosti ani u strážcov zákona. Vždy, keď sa niečo také stane, keď mladí zničia niečo verejné, zamýšľam sa nad príčinou tohto, u nás často sa vyskytujúceho javu. Určite príčin je mnoho, ale vari najvýznamnejšou príčinou, ktorú pokladám za kľúčovú, je absencia lásky. Jednoduchá príčina všetkého zla a egoizmu. Absencia lásky, nedostatok lásky. A keď sa pozrieme na skupiny týchto vandalov, ich zloženie, prídeme mnohokrát na to, že pochádzajú z rodín, kde sa táto láska medzi rodičom a synom, či dcérou neprejavuje. Sú to deti rodičov, pre ktorých je dôležitejšia práca, kariéra a peniaze než výchova vlastných detí. Sú to deti rodičov, pre ktorých je dôležitejšie mať od detí pokoj a preto im nijako neprekáža, že je ešte noc a ich miláčik nie je doma. Sú to deti rodičov, ktorí nepravou láskou zasypú svoje deti hmotným dostatkom pod vianočný stromček, ale sú to deti rodičov, ktorí zrejme nikdy nezažili futbal s otcom, spoločnú prechádzku s rodičmi v nedeľu poobede, sú to deti, ktorých sa rodič nespýta , že ako sa máš?! ...a či ťa niečo netrápi?! Ich rodičov nezaujíma, že kde sú ich deti, čo robia a s kým, či pijú alebo fajčia, ... . A láska chýba každému. Je jedno či je človek zlý, či dobrý, láska chýba každému. A človek sa ju snaží hľadať, a ak ju nenachádza doma, hľadá ju inde. Mňa zarazilo, keď na štedrý deň o ôsmej hodine, keď sme doma ešte len dojedli štedrovečerné jedlo, sa na ulici nachádzala skupinka mladých a detí. Podotýkam, na štedrý deň, na Vianoce, keď rodina má byť pokope, aspoň vtedy, ak nie po celý rok. Znova som sa pýtal sám seba: „Čo tu robia? Oni nemajú rodinu?! Nemajú rodičov?! Nevečerali?! Nevybalili darčeky?! Ako to, že je osem hodín a oni sú už vonku v partii a nudia sa.“ To dodnes nepochopím a nikdy nepochopím ich rodičov. Je to prejav toho, čo som už spomenul vyššie. Človek musí niekam patriť. A ak nemá miesto v rodine, tak si to miesto hľadá inde. Hľadá si ho v pochybných partiách, v baroch, na diskotékach,... A v svojej osamelosti sa dostávajú do spoločenstva, ktoré pôsobí rovnakou prázdnotou. A túto prázdnotu nevedia čím vyplniť. Nemôžu to vedieť. Nikto im to neukázal. Snažia sa v svojej osamelosti si nájsť miesto a chcú, aby si ich niekto všimol. Preto je veľmi frajerské si zapáliť cigaretu, či dať náušnicu do ucha a ktovie kde ešte a prejaviť sa aj svojráznym slangom. Chcú byť centrom pozornosti, pretože ich sebavedomie je nízke. Nemôže byť iné. Snažia sa rôznymi prostriedkami zaujať. A preto aj ten vandalizmus. Prejaviť sa v skupine, v spoločnosti. Absencia lásky sa prejavila v zlosti, v egoizme. Zlosť na celý svet. Na každého. Preto v hneve všetko zničiť. To je ich krédom. Absencia lásky prejavená v agresivite. Túlajú sa, pretože vedia, že doma nie sú priveľmi potrební, túlajú sa, lebo vedia, že doma ich čaká samota. Ak si toto všetko uvedomím, môj hnev opadne a príde ľútosť. Už sa na nich nehnevám. Ja ich potom ľutujem. Ľutujem ich, že sú takí akí sú. Nemôžem urobiť nič iné, pretože by to bolo márne a nepomohlo by to. Nepomôže sa sťažovať u ich rodičov, pretože by som bol len ja na výsmech. Nepomôže ich ani udať na polícii, pretože tá im nič nespraví, pretože hodnota škody nepresiahla 8 200,- Sk. Môžem ich len ľutovať a viem, že len láskou sa dá premôcť zlo. Preto poškodené veci pôjdem opraviť.