V snahe priblížiť vám praktické hľadisko svojho optimistického tvrdenia, pokúsim sa teraz stručne definovať typy ľudí, ktorí nám mnohým tak „pijú krv“, že si nezriedka dovolíme mylne ich nazvať zlými:
Typ 1: Babenka. Vek 23 – 30 rokov, zvyčajne melírová blondínka. Dokonale upravená, nalíčená tak, aby jej make-up ladil s oblečením a lakom na nechty. Vyštudovala pravdepodobne ekonómiu alebo manažment. Nesie sa ako päťkoruna do banky (toto prirovnanie mám mimoriadne rada), pohŕdavým úškrnom v tvári dáva okoliu najavo, aká je ONA úžasná a aké sú ONI nuly. Nevynechá nijakú príležitosť na vykonštruovanie nejakej šťavnatej intrigy na svoju (takmer) rovnako úspešnú kolegyňu, ktorá jej v profesionálnej oblasti nebezpečne šliape na päty. Pritom sa dokáže tváriť ako úplné neviniatko a spôsobom „všetci ma milujte“ si je schopná hravo pritiahnuť na svoju stranu väčšinu mužského osadenstva firmy. Je to presne ten typ čo muži milujú a ženy nenávidia. Zlá, intrigánska, vypočítavá mrcha, ktorá sa neštíti „odstrániť“ každého kto jej stojí v ceste. A už sme pri kameni úrazu.
Ona totiž neznesie, ak je niekto úspešnejší, lepší, krajší ako ona. Očierňovanie druhých a intrigy bývajú zvyčajne prejavom strachu z ohrozenia jej pracne vybudovaného dokonalého imidžu. Strachu, že sa objaví niekto, kto ju zvrhne z piedestálu a ona ostane na ponižujúcom druhom mieste. A preto sa akékoľvek nebezpečenstvo snaží odvrátiť. A najjednoduchší spôsob je urobiť z potenciálnej konkurentky zavrhnutiahodnú obludu.
Typ 2: Zase žena (ženy, nezabite ma...). Vek 40-x rokov a – bez chlapa! Nebudem tu teraz riešiť, prečo je bez chlapa. Budem – ako inak – riešiť jej FRUSTRÁCIU.
Poznám pár takých. Sú nepríjemné, uštipačné, zloprajné. Do každého rýpu, vidia chyby tam kde nie sú a neuveriteľne nás všetkých vytáčajú. Staré dievky. Často ich titulujeme rôznymi výrazmi od „hnusoby“ až po „starú beštiu“. Ale oni nie sú zlé. Sú len nešťastné, lebo nepoznali lásku muža. A ak aj áno, prišli o ňu... hm, to ja by som sa správala asi podobne.
Typ 3: Muž (konečne, však?). Vek neuvedený. Chorobný žiarlivec a tyran, ktorý týra zásadne ženy, lebo sú slabšie. Mužov sa bojí. Nezriedka takejto osobnosti prislúcha aj alkoholizmus či iný patologický rys. Je to duševne chorý človek, ktorý namiesto odsúdenia potrebuje liečbu. Problém začína po zistení, že keďže je (z nepochopiteľných dôvodov) ešte svojprávny, dostať ho na psychiatriu je nemožné a priestor pre jeho besnenie je tým pádom neobmedzený. Sú naňho krátke zákony a odnesie si to spravidla vždy žena. Pocity hrôzy ktoré toto všetko sprevádzajú sú neopísateľné a ZLO v podobe obáv o holé životy visí celej rodine nad hlavami ako Damoklov meč už navždy... Pritom by úplne stačilo zmeniť zákony. Ale to je myslím téma na samostatný príspevok.
Typ 4: Muž. Vek neuvedený. Vzdelanie nízke. Intelekt nízky. Schopnosť argumentácie: bu-bu-bu a päste. Rozdiel medzi ním a typom č. 3 je ten, že kým typ 3 je narušená osobnosť, u typu 4 „len“ absentujú prirodzené morálne cenzory. Kým my ostatní vieme konflikty riešiť inteligentne, on to nedokáže.
Takýchto reprezentatívnych typov by som vedela vymenovať neúrekom. Ale o to mi nešlo. Len som vám chcela priblížiť iný uhol pohľadu na zlo a jeho vnímanie. Mali by sme si uvedomiť, že ľudia sa zlí nerodia. Ich charakter je formovaný okolím od rodiny počnúc. Samozrejme, ako všade inde, aj v mojej teórii existujú výnimky. Viem, že by bolo totálne naivné myslieť si, že všetci ľudia na svete sú iba dobrí. Ale – ako som už povedala, JA som našťastie zlého človeka ešte nestretla.
