Lucia Bačíková
Bolí to preveľmi...
Tam na druhom brehu to snáď bude bolieť menej.
Kto som? Hlavne veľmi komplikovaná, akčná extrovertka, čo príliš často "nevie čo od dobroty". Zatúlaná nadbytočná energia sa najlepšie krotí zmysluplnou činnosťou. A tak som sa už po niekoľký krát rozhodla písať. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Tak ako už veľakrát predtým, aj dnes som bola svedkom takmer každodenného rituálu. Ráno o šiestej sa pravidelne otvoria dvere na skrini vo vedľajšej izbe a štrngajú fľaše. Putujú do igelitky. Vzápätí počuť šuchotanie v predizbe, ako keď si niekto obúva topánky. Potom sa otvoria dvere a v tichosti sa aj zavrú. Už nemôžem zaspať. Tá dávka pobúrenia, znechutenia, bezmoci ma vždy spoľahlivo postaví na nohy. A tak to trvá už zopár rokov.
Neviestky dnes museli dať svojim mozgovým závitom naozaj zabrať.
A zas (ako každý večer) sedím doma a čekujem mailbox. My závisláci totiž bez toho nevydržíme. Je to silnejšie ako my. Vivat 21. storočie!
„Nečítajte to! Len to preboha nečítajte! Je to blud! Neverte tomu!“
Hraničná porucha osobnosti (Borderline Personality Disorder, BPD) je jedna z porúch štruktúry osobnosti, formujúca sa spravidla v detstve. Krehká detská duša poznačená patologickým rodinným prostredím (bitky, týranie, zanedbávanie, absencia rodičovskej lásky...) sa zväčša vyvíja nesprávnym spôsobom. Jedným z prejavov nezvládnutej rodičovskej výchovy môže byť v dospelosti práve BPD. Nebudem vám tu hádzať jej presnú definíciu, pretože ju nepovažujem za dôležitú. Mojím cieľom je priblížiť vám aspoň niektoré z jej prejavov a charakteristík.
Verte mi alebo nie, ale nikdy, naozaj nikdy v živote som nestretla zlého človeka. Pravdaže, definíciu ľudského zla máme každý inú. Aj ja mám tú svoju, hoci pri vymenúvaní vlastností, ktoré podľa mňa robia človeka „zlým“, by som bola neobvykle stručná. Takmer žiadne ľudské konanie totiž nie je bez príčiny. Každé má niekde v hĺbke ľudskej duše svoj spúšťač. Človek sa môže pošmyknúť a skĺznuť z cesty z rôznych, nám často neviditeľných a nepochopiteľných príčin.
Vychádzajúc z poznatkov nadobudnutých vyčerpávajúcim a dlhodobým vŕtaním sa v ľudských dušiach a mojím súkromným prieskumom verejnej mienky, pokúsim sa teraz (z vaším láskavým dovolením) definovať pojem „normálny človek“.Normálny človek je ten, ktorý:1. je heterosexuálne orientovaný,2. nikdy v živote nenavštívil psychológa (a tobôž nie psychiatra).
To je jedna z najčastejších rád, ktoré dostane depresívny človek bezprostredne po odhodlaní sa na neľahký krok - akýsi duševný „coming-out“, čiže priznanie sa okoliu (ktoré mimochodom vôbec nebýva jednoduché) k svojej depresii.