Schválne píšem slovo boh s malým písmenom, pretože som v neho nikdy neverila. A vôbec, fakt či dáme na začiatok veľké alebo malé písmeno, v nás nijak nezmení to či v neho veríme alebo nie. Podstatná je viera sama.
Odišla Láska. A ja si uvedomujem, že ešte nenastala chvíľa, kedy by som si úprimnejšie ako teraz želala, aby boh existoval. A spolu s ním aj nebo, anjeli, večný pokoj... Aby mala duša kde zaspať. Aby nevidela tú bolesť, ktorú po sebe zanechala na zemi. Aby jej už bolo dobre.. tak navždy a naozaj.
Niečo Ti prezradím. V tú noc, keď odišiel môj milovaný dedko som sa zobudila na to, že ma niekto hladí po tvári. Na hodinách bolo 3,15.
Ráno sme sa dozvedeli, že krátko pred treťou ráno nás opustil. A ja som vtedy vedela že len odišiel na iné, krajšie miesto.. šiel na dovolenku do raja. A pocítila som vo všetkom tom žiali akýsi zvláštny stav podobajúci sa nirváne.
Chcem ti len povedať, že už som s dedkom hovorila. Sľúbil mi, že sa o Lásku postará. Je to veľký srandista, no má rád neslušné vtipy... nevadí??
Vraj Láska teraz spinká. Veď vieš, v náručí boha. Takže je to predsa pravda. Neboj, smeje sa zo spánku.. presne tak ako si si ju pamätal...
