Festival týždeň v predstihu odštartovalipredstavenia v rámci Dotykov a spojení junior, na ktorých sapredstavili študenti VŠMÚ z Bratislavy a banskobystrickej AU. Hlavnýprogram začal až vo štvrtok 21.júna inscenáciouRobinson Divadla z pasáže. Príbeh rozpráva o človeku, ktorý „veľacestoval, plavil sa po mori, kade tade sa táral, až sa zatáral do Tramtárie, čobola ostrovom.“ Nebol to však klasický príbeh o všestrannosti hrdinuz pera Daniela Defoea. Na pozadí osamoteného Robinsona išlo najmäo vykreslenie samoty ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí sú ajhercami v spomínanom divadle. „Sami nie sme len na opustenom ostrove, samimôžeme byť aj v dave na ulici,“ povedala Vierka Dubačová, umelecká šéfkaa riaditeľka divadla.
Domáci súbor uviedol čerstvo naštudovanú hrusúčasného nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga s názvomPredtým/Potom. Rýchlym striedaním pohľadov na ľudské príbehy zmietanénesmiernosťou osudu režisér Eduard Kudláč núti diváka zamýšľať sa nad zdanlivonepodstatnými vecami, ktoré však až príliš kruto menia životy a správaniepostáv inscenácie. V pozadí dostatočnej dávky štipľavej erotiky jezobrazená holá skutočnosť ľudskej existencie, postavy sa menia a kým eštemajú ako, pokúšajú sa brániť. Niektorým sa útek podarí, niektorí už utiecťnestihnú. Aj napriek častému ironickému humoru zviazanom s dejovou línioudo pevného puta však náhle a nečakane prichádza čas na zamyslenie.V hľadisku bol počas predstavenia prítomný aj minister kultúry MarekMaďarič spolu s predsedom žilinského samosprávneho kraja Jurajom Blanárom,ktorí slávnostne otvorili festival.
Polnočné šapitó-predstavenia boli celkovýmobohatením festivalu. Najväčší úspech spomedzi predstavení v ňomodohranými zožalo nitrianske Teatro Tatro s inscenáciou Prorok Ilja. Jejdej sa odohráva na východe Poľska, kde dochádza k stretu viacerých kultúra náboženstiev. Protagonisti inscenácie však vtipne vniesli do deja prvkyslovenskej nátury a mnohí s prítomných divákov sa veľmi rýchloadaptovali na formu, akou im bola jedinečnosť všedného Slováka prezentovaná.
Zastúpenie malo celé Slovensko. Predstavila sa ajbratislavská Astorka Korzo ’90 hrou Kentauri/Scény zo života a smrtiv réžii Romana Poláka. Nitriansky „Bgarovci“ prišli s PortiouCoughlanovou, činohra SND zasa s inscenáciou Popol a vášeň. Okremtoho sa počas každého dňa konali upútavky a pozvánky prostredníctvompouličných divadiel či vystúpení hudobných kapiel.
Priazni sa tešila aj takzvaná Kritická platforma –teda reflexie teatrológov a odborníkov na jednotlivé predstavenia.Divadelníci mali možnosť konfrontovať svoje názory s kritikmia zvyšovať tak kvalitu svojich inscenácií. „Odvykli sme rozprávať sa o divadle, odvyklisme si počúvať sa navzájom. Nie len v divadle, ale všade. Myslím si, žednes má divadlo neuveriteľnú devízu. Má možnosť ponúknuť niečo autentickév dnešnej pretechnizovanej, elektronizovanej a virtuálnej dobe. Veď kultúrnepotreby sú oveľa väčšie ako ich vidíme zo všelijakých propagandistickýchmateriálov zaoberajúcich sa celebritami a konzumom. Aj preto je veľmi dôležitýdialóg na odbornej úrovni,“ uviedol Oleg Dlouhý, teatrológ, divadelný kritika člen organizačného tímu festivalu.
Písať o každom predstavení by určite nemalozmysel, aj keď si to každé jedno zaslúži. Päť martinských divadelných dní boloúžasných, podnetných a nezabudnuteľných. Veľká vďaka patrí organizátorom,veľká vďaka patrí hercom a divadelníkom, veľká vďaka patrí všetkým vám,ktorí ste prišli a divadlovali sa.
Včlánku bol použitý materiál časopisu Festivalový žurnál. Redakčná rada: Michal Badín, Martin Čižmárik, Dária Fehérová, Veronika Folentová,Filip Struhárik
