Michal Badín
Mám dobrý pocit z mladého divadla
Včera som bol na otvorení 5. ročníka divadelného festivalu Dotyky a spojenia. Začiatok festivalu každoročne patrí študentským predstaveniam z oboch slovenských umeleckých vysokých škôl.
"Napjal jsem struny ze zvonice na zvonici; girlandy z okna do okna; zlaté řetězy z hvězdy na hvězdu a tančím..." Arthur Rimbaud Zoznam autorových rubrík: Kultúra a hudba, POKUSY o VERŠE, LEN tak,veď prečo NIE, Súkromné, Nezaradené
Včera som bol na otvorení 5. ročníka divadelného festivalu Dotyky a spojenia. Začiatok festivalu každoročne patrí študentským predstaveniam z oboch slovenských umeleckých vysokých škôl.
Včera sme mali ostrú generálku nového predstavenia nášho ochotníckeho divadelného súboru. Tri mesiace skúšania, odriekania iných voľnočasových aktivít kvôli jednej hodine a dvadsiatim minútam... Niekomu sa to môže zdať nepochopiteľné. Ale kto nezažil, nepochopí.
Platíme ju všetci, a ona nás vzdeláva. Napríklad aj tým, že nám ukazuje krásne ženy - aj keď sprostučké a naivné. Keď ju už teda platíme, mohli by z tých peňazí v tej onej zaplatiť niekoho, kto aspoň trochu ovláda základy pravopisu...
Pamätám si, keď sme začínali hrať s mojou prvou kapelou. Drvili sme najhorší rokenrol, aký sa len dal. Z bubeníka sme si často robili srandu – občas sa mu totiž podarilo dosť počuteľne pomýliť. Hovorili sme mu, že raz bude hrať ako Dodo Šošoka. Pamätám si tiež, keď som si už podstatne starší a odosobnený od troch rokenrolových akordov vypočul Šošokov album. Ostal som hlboko zamyslený, tak ako teraz.
Každý pozorný čitateľ sme – blogu si určite aspoň raz všimol autora s menom Pavol „Hirax“ Baričák. A ak nie jeho meno, tak určite aspoň niektorú z častí jeho pripravovaného románu s názvom „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Keďže tieto poviedky dostali knižnú podobu, naskytol sa priestor na niekoľko otázok „priamo do kuchyne“.
Už po štvrtýkrát bola Žilina dejiskom úžasného literárneho podujatia. Spolu s niektorými kolegami som sa zúčastnil literárneho kempu a kým som plný dojmov a zážitkov, chcem vám priblížiť všetko krásne, čo ste spolu s nami mohli zažiť.
Na konci leta sme sa vybrali na výlet – my, teda ochotnícky divadelný súbor z jednej turčianskej dedinky. Rozhodli sme sa navštíviť našich krajanov v Srbsku. Ako to už pri podobných „poznávacích“ cestách býva zvykom, zažili sme množstvo komických situácií. Na túto len tak ľahko nezabudnem.
NY Times, 23.sept. 1987 - John Franics (Jaco) Pastorius, basgitarista, ktorý svojou kariérou ovplyvnil jazzových muzikantov, zomrel v pondelok v noci v Broward General Medical Center. Mal 35 rokov. Takto, o dva dni neskôr ako sa to stalo, uviedli smrť kontoverzného basgitaristu v americkom denníku. Dnes je presne dvadsať rokov od tejto tragickej udalosti.
Za posledné týždne sme prišli najmenej o dvoch géniov hudobného sveta. Veľa sa popísalo najmä a smrti najväčšieho operného speváka všetkých čias. Akosi v úzadí však ostal odchod jedného z najuznávanejších klávesových hudobníkov sveta - zomrel Joe Zawinul.
Včera som stretol najzaujímavejšieho človeka v svojom doterajšom živote. Je maliar. Otvoril mi dvere svojho ateliéru a ukázal všetky obrazy, ktoré v ňom mal. Tá atmosféra okolo - všade plátno, farby, náčrty, popol v jednoduchej nehorľavej krabičke, rozhlasová hra a potom nejaká symfónia z malých zaprášených reproduktorov...Svet je niekedy krásny.
Od Beatles prešiel až k jazzu a vážnej hudbe v Slovenskej Filharmónii. Aj keď patrí k najužšej špičke medzi slovenskými basgitaristami a kontrabasistami, priznáva, že si občas rád zahrá aj na bicie alebo klávesy. „Iné povolanie ako muzikant si v svojom prípade neviem predstaviť“. Juraj Griglák.
Cestoval som rýchlikom do Ružomberka. Potreboval som si zaistiť bývanie na nový semester a taktiež sme s kamarátom potrebovali preriešiť nejaké kultúrne záležitosti. Sprievodca vo vlaku ma doslova donútil sadnúť si do kupé a tak som sedel. Sedel a čakal na stanicu Ružomberok. Spolusediaci dôchodca so mnou zrazu začal znenazdajky konverzovať a nestíhal som sa čudovať, o čo tomu pánovi ide...
Za slnkom a doobedňajšou dávkou depresívnych pocitov z nedostatočného spánku sa skrývaš ty. Už je teplo a neprší. Náhliaci sa ľudia...a my nie...Na jasnej ceste, do hlbín dňa. Voniaš. Svet v mojej hlave sa práve, tvojou prítomnosťou zažína.
Týždeň som nič nerobil a povaľoval sa s pivom v ruke a mojim zápisníkom v ruke druhej. Bohužiaľ, keď som sa pokúsil uverejniť jeho upravený obsah, zastavilo ma moje sekundárne svedomie a prestal som to prepisovať. Tak som aspoň zaznamenal niečo príjemné a pre duše ni(e)koho u(s)pokojujúce.
Síce trochu neskoro, ale predsa sa revoluční básnici združení okolo ich vodcu ľudovíta Štúra rozhodli svoje zhudobnené básne uchovať pre nasledujúce generácie a nahrali ich na CD nosič! Ak chcete vedieť, ako vyzerajú štúrovské básne v rockovej verzii, vypočujte si túto ukážku.
Najlepšie, čo za posledný rok vzniklo na slovenských doskách znamenajúcich svet, sa počas posledných piatich dní sústredilo na jednom mieste. Mesto Martin bolo dejiskom tretieho ročníka festivalu divadiel na Slovensku s názvom Dotyky a spojenia. Ako to vyzeralo priamo na mieste?