Dlho očakávaná akcia sa začala veľmi netradične - už hodinu predplánovaným začiatkom. Pred Domom kultúry sa pohybovali prví nedočkavcia čakanie si prechádzkou po námestím krátil aj najlepší slovenský mímMiro Kasprzyk, mimochodom hlavná postava v klipe predkapely New BlackWidow ku skladbe "An old Hippie". Z balkónika veľkej dvorany naňhokývali fajčiaci členovia tejto mikulášskej štvorice a dávali o sebehlasno vedieť všetkým okoloidúcim.
Inífanúšikovia sa pripravovali v blízkom bare, vzdialenom od miestakoncertu asi dvanásť sekúnd. Obsluhujúci barman sa doteraz čuduje,koľko mladých i starších metaluchtivých sa mu nasáčkovalo do prevádzky.Všetci si poobjednávali nejaké to alko či nealko, potom jeden podobný vtmavej mikine skoro vyrazil vchodové dvere a zakričal :"Už púšťajú!"Tmavá vlna sa v tom momente zdvihla a v bare zavládlo hrobové ticho.
Sála tesne pred siedmou zívala prázdnotou, aj to je ešte slabé slovo.Očakávali sa nízke počty, ale určite nie takto extrémne. Ublížilo tokvalite koncertu, to možno s určitosťou povedať - atmosféra negradovalaod pesničky k pesničke, jej hladina sa iba sem - tam mierne zavlnila.Bravúrny výkon oboch kapiel však ani táto skutočnosť nijakoneovplyvnila.
Krátko po devätnástejvytasila svoje zbrane (takmer) domáca kapela New Black Widow. Texty vangličtine si mnohí vykladali po svojom - "naši metalový otcovia" zostarších ročníkov v hľadisku len poklepkávali nohami a pýtali samladších: "Oni sú tiež z Česka?"... Neskôr narodení metalisti saodviazali viac, niektorí si dokonca spievali texty. Klobúk dolu prednimi - škoda, že ich bolo iba okolo dvadsať...
Štvorica sa vynikajúco dopĺňala. Mohutné údery do bicích sa zlievali stvrdými riffmi klasického stratocasteru a mesaboogie basgitaristudoslova vyzývalo speváka Mareka Radiča k stopercentnému výkonu.Nezabudnuteľný okamih predstavovali aj imidžové hnedé kožené kabáty -ich aróma sa rýchlosťou bubeníkových prechodov šírila do prvých radovpod pódiom. Flegmatik Mirra Kerežan za spomínaným stratocasterom akokeby ani ľudí nevnímal. Hral si svoje a to teda s veľkou dávkouprofesionality.
Kým New Black Widowdojedali pokoncertnú pizzu v šatni, technici sa postarali o prípravuaparatúry pre dlho očakávaný Arakain. Apropo, zvukoví majstri sividiteľne nedali na práci záležať - absolútne nevyvážený zvuk, hudbubolo občas počuť viac z odposluchov ako zo samotnej ozvučovacejaparatúry, problémy s mikrofónom neboli schopní vyriešiť ani poniekoľkých vražedných pohľadoch zo strany hudobníkov...Tohtomesačnúvýplatu by nemali dostať.
Arakain torozbalil približne o dvadsiatej hodine SEČ. Akonáhle vyšiel na pódiumHonza Toužimský s vokálom, ktorý mu môže závidieť nejeden spevák, dopohybu sa dali všetci prítomní. "Dnes to bude průřez! Hlboký průřez!",povedal pred druhou skladbou s takým pokojom do mikrofónu, akoby sa vprvej piesni iba rozcvičoval. I keď je Honza členom skupiny iba veľmikrátko, málokto sa tým zaoberal - na pódiu všetci piati členoviapôsobili ako jednoliaty zohratý celok.
Priam narkoticky pôsobili na ľudí tvrdé balady. Sólom zo "Šeherezády"boli iste opití aj ľudia prechádzajúci okolo Domu kultúry. Zimomriavkybehali po chrbte snáď všetkým - pri hitoch ako "Karavana slibů" či"Jsem trochu jako" sa bavili aj tí najväčší lenivci. Mnoho z nichsedelo na tapacírovaných stoličkách od začiatku koncertu...Hanba,hanba, hanba! Sedieť ste mohli doma pred televízorom....
Najstarší členovia Arakainu - Basgitarista Zdeněk spolu s obomagitaristami Jirkom a Mirekom - držali nad hudbou tvrdú otcovskú ruku -neskutočne pestrú hudbu navzájom sa dopĺňajúcu v každej piesni ešteviac umocňoval Honzov vokál. K tomu všetkému sa ešte pridával heroickývýkon bubeníka Lukáša Doxanského. Súčasn krása ich živej hudby sa užlepšie opísať nedá, to treba zažiť.
Spojenie poetických textov a prepracovanej hudby je pre Arakain viacako typické. Je potešujúce, že v tomto štýle stále pokračujú. Dokazujúto skladby z posledných dvoch albumov, zaradené na konci koncertu."Černý koně" a "Jesus bussiness" urobili bodku za utorkom, ktorý sazapíše do Ružomberskej histórie zlatom z Honzových hlasiviek ako utoroknezabudnuteľný. Ešte teraz visí pred Domom Kultúry nápis "LegendaArakain"...Veru, Arakain už legendou skutočne je.
