Spolu so Stanley Clarke – om bol vedúcou osobnosťou jazzovej hudby sedemdesiatych rokov. Narodil sa v Pensylvánii, kde si v teenagerských časoch vybudoval status legendy – hrával s rôznymi rockovými a R&B skupinami, až napokon zakotvil u Pata Methenyho. Krátko nato však bol prizvaný do projektu s názvom Weather Report – teda formácie zloženej okolo Joe –a Zawinul –a.
Prerazil najmä štýlom a spôsobom, akým ovládal svoj nástroj - svoju basgitaru. Jemne, niekedy naopak drasticky až „vulgárne“ udieral do všetkých možných častí basgitary, čím z nej vyťažil maximum tých najrôznejších zvukových efektov. Jeho nezabudnuteľné sóla počas koncertov boli omamné, vábivé a doslova halucinogénne. Mnohí ho preto považovali – a mnohí ho aj dodnes považujú – za najlepšieho basgitaristu všetkých čias.
Škoda len, že priskoro podľahol psychickým tlakom a mentálne problémy ho dohnali k stretu s alkoholom a drogami. Došlo to až tak ďaleko, že „vďaka“ účinku drog niekoľkokrát ledva odohral koncert. To ho v hudobnom biznise pochovalo – odvtedy ho média zachytávali čoraz častejšie kvôli výtržnostiam a násilným incidentom. Jeden takýto sa mu stal osudný – keď sa pokúšal násilne dostať do Midnight Clubu vo Fort Lauderdale, pri potýčke utrpel zranenia, ktorým neskôr podľahol.
Jaco Pastorius musel zomrieť – a zomrel s ním aj jeho nenapodobiteľný prejav, ktorým sa navždy vpísal do hudobných dejín. Aj keď v nich pobudol na prvý pohľad krátko, stihol toho veľa. Možno viac, ako stihneme my.
