Atmosféra v miestnosti však gradovala každým Štrpkovým odrecitovaným veršom (škoda, že neprišiel osobne), Dežova hudba sa rozliehala miestnosťou a pohrávala sa s bylinkovou vôňou éterických
sviečok...Keby sa ma niekto opýtal, či to vôbec malo zmysel, odpovedal by som mu jednoducho - ÁNO. Prišli profesori a doktorandi, ktorí sa eskutočne potešili, že sa niečo podobné vôbec deje. Dokonca jeden z nich
osobne poznal Ivana Laučíka...Poviem Vám, krásne spomienky ktoré (zhodou okolností neskutočná podoba mena) pán spisovateľ Lauček rozprával, nás ešte hlbšie ponorili do poetickeho podvečera. Nikoho z nás v tom momente nezaujímal výsledok hokejového zápasu s Kanadou. Tento večer bol iba Dežov. A
nakoniec, krásnu spomienku zakončili tóny " Pribehu ", znejúce nám v ušiach pri symbolickom pivnom prípitku v nedaľekej kaviarni. Neoficiálne sa rozjímalo až do neskorých nočných hodín...a posledné svetlá panelákov nám v ten deň naposledy pripomenuli, že "ktosi ešte bdie..."
"Príbehom Deža Ursinyho" sme si pripomenuli výročie jeho smrti, jeho neskutočne nadčasovú hudbu a prínos pre svetovú hudobnú produkciu. Veríme, že sme aspoň malou trochou prispeli k Dežovej ešte žijúcej osobnosti. Dúfame, že sa na nás v stredu zhora pozerali spolu s Jarom Filipom pri podvečernej cigaretke...
za MLADED
Ja, Michal
