Častosom o nás rozmýšľal – koľko náhod a zasiahnutí osudu sa muselospojiť, aby sme si k sebe našli cestu. Často som premýšľal aj o tom,čo si práve myslíte, keď sa na mňa pozeráte svojimi úprimnými, no aj napriektomu tajomnými očami... Viem a už som to aj napísal – i keď mesiac ježalostne krátka doba na to, aby sme si navzájom nahliadli až na dno našichduší, v kútiku tej svojej verím, že nám to spolu vydrží čo najdlhšie.
Posledná(divadelná) sobota pre mňa znamenala neskutočne veľa – aj napriek tomu, že stekvôli mne nestihli autobus (a možno ste boli kvôli tomu na mňa náležitenahnevaná), pokúšal som sa užiť každú spoločnú chvíľku s Vami. Je tokomplikované – Vaše povinnosti sú k nám nesmierne kruté a môj študentskýtýždeň tiež kladie pod naše nohy na prvý pohľad neprekonateľné prekážky.
Ajnapriek tomu si k sebe cestu vždy dokážeme nájsť. Ako len slovamipopísať, čo to pre mňa znamená? Je to prakticky nemožné. Nie preto, že je tohotak málo, práve naopak. Snažím si Vás uctievať a vážiť čo najviac sa todá. Ak to tak aj niekedy nevyzerá, vždy sa usilujem ľúbiť Vás čo najviac.
Nezabudnite,Slečna, ste navždy moja najsladšia, ste navždy môj slnečný deň, ste navždy môjmiláčik.
Váš
J.Mi-Ch.
