Modrá hladina ovládla aj mňa, a ovládla si ma aj ty. Teda, ty si modrá hladina. Pozerám von oknom a je tam niekoľko slnečných lúčov. Dotierajú vraždia posledné oneskorené muchy, čo mi vletúvajú do izby. Čarovný xylofón rozvlnil trávu a ja iba mlčky premýšľam - keď moje vlasy voňajú ako tvoje a pomalým úsmevom si do nich pomalým posunkom vnáram prsty pravej ruky.
Padá so mňa ťarcha a začínam horieť. V spomienkach (to slovo je navždy klišé ale musím ho použiť ) sa strácam niekde na tvojej hrudi, v tvojom obajtí a nemyslím ďalej. Len ako dnes budem poľahky zaspávať a už tretí deň, keď ti budem hladiť vlasy, aj keď nebudeš pri mne.
Jasne hlbiny dňa dnes večer s tebou pochovám a budem šťastný. Zažnem svojich sdem lámp, možno aj ôsmu, deviatu či desiatu a oddám sa plávaniu na modrej hladine. Tam mi to ide najlepšie. Najlepšie mi ide ľúbiť...Ľúbiť teba.
Inšpirované nesmrteľnou hudbou Deža Ursinyho. Ďakujem.
Ilustrácia: Simona Onuferová
