Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Korunám stromov.
Kvetom, čo do spiežovca udierajú a znejú mi v očiach
Už aj s tými mám chuť sa rozprávať.
Len ony mi rozumejú. A čo šťastie, domov?
Ten mi preteká pomedzi prsty
Lezie dolu až k lakťom
a po kvapkách splýva s rannou rosou...
Chceš? Vieš? Chceš vedieť? Vieš chcieť? Čo?
Teraz ja nerozumiem tebe.
Skús sa opýtať stromov, či kvetov, ak ešte svietia
Oy budú rozumieť. Iste, smieš!
Smieš, ako ja túto epanastrofu môžem
Len smelo. Som zvedavý na odpoveď. I keď...
Nie! Ponáhľam sa. Uniká mi domov zo šťastím
Ruky si fáčom obviažem
a čo som stratil, v rose pohľadám.
Bosý.
