Potom som si uvaril kávu – nesku. Vrátil som sa, a oni sa na obrazovke ešte stále mlátili. Malý černoch v úvode začal výborne, ale ruský stopätdesiatkilový obrík sa zo dvakrát natiahol a bolo po paráde. Potom si napravil trenírky. Ja by som ich mohol používať ako župan, keby boli z froté materiálu.
Pustil som si Padlašový výber. Vyhral Rusák. Diváci bučia ako kravy v maštali, a je im to prd platné. Víťazovi navliekli akýsi plášť a reklamnú šiltovku na obrovskú hlavu. V prvých radoch postávajú dlhovlasé pipky so široko zastrihnutými oblečeniami. Ony nekričia, iba sa priblblo usmievajú.
Američan odišiel zdutý. Nevyhral nič, teraz ho môže aj trafiť šľak. Dopil som kávičku. Padlašový výber spieva o tom, ako sú zodraté vtáčie krídla. Tá basgitara je parádna. Aj ja by som si išiel zahrať. Ale prší namiesto toho aby snežilo, nepáči sa mi to a zrazu sa mi nechce robiť nič. „Milujú sa radodajné deti...“ Skvelé texty. Už sa mi nechce pozerať televízor. Dali tam nejaký futbal. Kedysi som aj ja hrával, ale to je už dávno.
Bol som vymeniť vodu kaprovi vo vaničke. Rudík (tak ho nazvala Katka) mi chcel čosi povedať, ale z otvárajúcich sa úst som nič nepočul. Domyslel som si, čo by asi chcel vedieť. Povedal som mu, že vyhral Rusák a dopustil som mu čistej vody. Teraz idem dopočúvať Padlašový výber. Práve ide pesnička o starkej, ktorá minulý večer visela obesená na kábli.
