Bežný piatok
„Bez marihuany v piatok večer? To by už nebolo ono,“ hovorí Marek pri pive v neďalekom bare, kde sa každý piatok konajú koncerty. Jeho kamaráti zatiaľ poskakujú v dave zabávajúcich sa mladých ľudí a užívajú si dobrú hudbu. Zabavia sa na čokoľvek. „Tu nehulíme - vyfajčiť sa chodíme vždy niekde inde –do kina alebo na cintorín, skrátka tam, kde nás nikto nevidí. Tu v klube bývajú dosť často protidrogové razie. Nám ale zatiaľ nič nenašli, sme opatrní,“ pokračuje Marek a pri pulte platí ďalšie pivo. Chalani si marihuanu pestujú sami. „Okolo v horách si vždy niečo zasadíme. Pre vlastnú potrebu, lebo vlastné je vlastné. Nebojíme sa, že nám to nájdu – vyberieme si také miesto, kde by to málokto čakal,“ rozhovoril sa Peter a odpíja si z Marekovho piva, ktorý si odbehol na WC. Po chvíli opäť mizne v dave.
Marek sa medzitým vrátil späť. Klub sa počas jeho neprítomnosti ešte viac zaplnil mladými ľuďmi. Mnohí z nich ešte len čakajú na prekročenie vekovej hranice dospelosti, ale alkohol a marihuanu už poznajú dôverne a o cigaretách je zbytočné hovoriť. „Marihuana by sa mohla legalizovať, pretože na tom nevidím nič zlé. Veď je to zdravšie ako cigarety. Priznávam, sú tam aj nejaké zápory, ale myslím si, že čím viac sa bude proti tomu bojovať, tým viac budeme my mladí huliť,“ dodáva Marek na záver nášho krátkeho stretnutia a odchádza s ostatnými chalanmi na „druhé kolo“ na neďaleký cintorín.
Charta Marihuana 2007
Za zlegalizovanie marihuany sa postavili aj signatári Charty Marihuana 2007. V dokumente, ktorý bol publikovaný na internete 12. júna 2007, sa okrem iného píše: „Dôrazne protestujeme proti kriminalizovaniu kohokoľvek za skutky súvisiace s pestovaním, držaním, užívaním a akýmkoľvek iným nakladaním s marihuanou.“
Hovorca iniciatívy Charta Marihuana 2007 Rastislav Havalda sa stotožňuje s názorom Dr. Ivana Doudu z českej nadácie Drop In, podľa ktorého žijeme v drogovej spoločnosti a najväčším drogovým dílerom je štát zarábajúci nekresťanské peniaze z predaja alkoholu a tabaku. „Štát je preto tým posledným, kto má právo v drogovej oblasti moralizovať,“ hovorí.
Havalda taktiež poukazuje na fakt, že konope je rovnako ako tabak či alkohol psychotropná komodita prírodného charakteru, ktorá môže vzniknúť aj bez vplyvu človeka. „Účinná látka THC, kvôli ktorej sa marihuana konzumuje, navyše v porovnaní s alkoholom preukázateľne nevyvoláva agresívne a sebapreceňujúce stavy. Vedecky dokázaných je viacero liečivých účinkov marihuany tam, kde farmácia zlyháva, napríklad u Parkinsonovej choroby, či tlmenia bolestivých stavov u pacientov s onkologickými ochoreniami alebo AIDS,“ dodáva.
Na otázku, či by marihuana prípadným zlegalizovaním nestratila pre jej konzumentov status zakázaného ovocia, sa Havalda vyjadril celkom jednoznačne: „Bezpochyby áno, stratila. Je ale veľmi pravdepodobné, že marihuana by naďalej zostala pohodovou víkendovou drogou, avšak oslobodenou od zbytočných stresujúcich obáv z tvrdých policajných razií, ktoré aj tak nič neriešia, iba daňových poplatníkov stoja obrovské množstvo peňazí.“
Názor odborníka: Zlegalizovanie marihuany by bola cesta späť, aj pre samotných fajčiarov marihuany
Ako sám tvrdí, stretáva sa s najodvrátenejšou a najotrasnejšou tvárou drog a drogových závislostí. Upozorňuje na fakt, že protidrogovej prevencii sa často venujú nekompetentní ľudia a zastáva názor, že o drogách treba hovoriť za každých okolností iba pravdu. Súdny znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, MUDr. Norbert Moravanský.
Aký je váš názor na legalizáciu marihuany?
„Ako súdny lekár sa najčastejšie stretávam s tou úplne najodvrátenejšou a najotrasnejšou tvárou drog a drogových závislostí, práve keď drogy zabíjajú. Ak by mi ju bol niekto položil pred desiatimi rokmi, povedal by som okamžite: Áno, samozrejme, som proti legalizácii marihuany. Dnes je môj osobný názor síce úplne rovnaký, ale táto téma akosi stratila pre mňa zmysel. Podľa štatistík viac ako 40% mladých tínedžerov sa už v rámci experimentovania alebo pravidelne stretlo s marihuanou, takže tu medzi nami marihuana bola, v plnom rozkvete je a bude. A je vedľajšie, či bude legálna alebo nie. Zákonodarstvo je veľmi dynamický proces, v ktorom sa môže stať, že vývoj spoločnosti si vynúti zákon o marihuane, možno aj reguláciu jej užívania, ale na medicínskom fakte, že marihuana obsahuje návykovú účinnú látku, ktorá mení psychiku človeka najmä v dlhodobej perspektíve užívania, sa nezmení nič. Okrem toho využitie marihuany v modernej medicíne je veľmi obmedzené a už prekonané.“
Aký spoločenský dopad by malo podľa vás ako lekára zlegalizovanie marihuany?
„Neviem odhadnúť spoločenský dopad, pretože je podmienený veľkým množstvom aspektov, ktoré by vstúpili do hry a ktoré nie je možné teraz ani len pomenovať. S marihuanou nemáme toľko skúseností ako napríklad s alkoholom. Niektoré odborníci tvrdia, že dlhodobé užívanie marihuany vedie k ešte horším psychickým zmenám a poruchám, ako po užívaní heroínu. Zlegalizovanie marihuany by bola cesta späť, aj pre samotných fajčiarov marihuany. V poradni, ktorú vediem, sa stretávam s vyjadreniami typu: „...fajčím marihuanu desať rokov a viem s tým aj prestať, ale mám problém so svojou psychikou. Vyštudoval som vysokú školu, no som bez práce, nedokážem prísť na konkurz, neviem sa motivovať a prinútiť k výkonu. Cítim sa vymletý, plochý, beznázorový.“ Toto je presne zobrazený problém marihuany: produkuje totiž úplne beznázorové a do záťaže nepoužiteľné postavy.“
Bojuje sa proti drogovým závislostiam dostatočne intenzívne? Vidíte v oblasti prevencie nejaké nesprávne kroky?
„Bojuje sa tak, ako sa môže a vie. Oficiálna politika štátu je koordinovaná s EÚ a teda máme aj dobré finančné prostriedky, ktoré štát nemusí hľadať doma. Ja neviem zhodnotiť, či by sa mohlo bojovať proti drogám u nás viac, ale vadí mi veľa ľudsky hlúpych a úplne nekompetentných ľudí, ktorí v oblasti drogovej prevencie pracujú. Odhadnúť všetky individuálne psychologické, spoločenské, skupinové a pudové aspekty závislosti na drogách vie a dokáže len rozhľadený človek, ktorý potom môže úspešne stáť na strane prevencie a liečby. Myslím si, že v boji proti drogám by u nás mohli úspešne pomôcť práve mladí ľudia zamestnaní v organizáciách, ktoré liečia či robia prevenciu. Veľmi fandím občianskym združeniam prevencie, všetkým terénnym pracovníkom, lektorom a lekárom, ktorí robia kus dobrej práce.“
Čo je podľa vás najzávažnejší súčasný problém v oblasti drog?
„Neprichádzam do kontaktu s pacientmi závislými na drogách. Vidím len ich zúbožené telesné schránky, som už iba štatista. Preto si myslím, že najväčší problém, ktorý sa v drogovej problematike objavuje, je hľadanie pravdy o drogách. Pôsobím už niekoľko rokov ako občasný lektor pre rôzne skupiny ľudí a preto zastávam názor, že o drogách treba vždy a za každých okolností hovoriť pravdu, nech je akákoľvek. Drogy sa totiž prezentujú sami a rovnako tak dobre tým, že po jednom tripe niekto vymyslí novú zdanlivo úžasnú melódiu na nové CD, no alebo aj zakrváca do mozgu. Dobrý obraz a vernisáž v New Yorku, rovnako tak, ako vyskočenie z okna robotníckeho hotela a pád cez sklo do jedálne, pretože krídla sa neroztvorili, tak ako sa nám pôvodne slušne halucinovalo.“
