Medzi stálych zákazníkov patrí dvojica tridsiatnikov. Pracujú v cestovnej agentúre a vždy prídu na to isté – presso s mliekom a kardamómom. Občas sa nechajú nahovoriť aj na nejakú cukrovinku. Sú vždy decentne upravení a zatiaľ vždy prišli v čistej a vyžehlenej košeli.
Zahraničných študentov teraz chodí pomenej. Je po skúškovom období, preto sa dnes objavil iba jeden Pakistanec. Učil sa niečo z medicíny, za celý čas nevypol prehrávač, ktorý mal v ušiach už keď prišiel. Po hodinke štúdia zaplatil a odišiel. Po ňom prišli ešte dve slečny z Nórska, rozprávali sa medzi sebou v rodnom jazyku a nikto im nič nerozumel.
Zrelý štyridsiatnik s manželkou a synom prišli niečo po štvrtej. Malý trojročný chlapec nechcel jesť orechovú bábovku. Mama čítala módny časopis, otec sa vyhrážal synovi, že ak nezje všetko z taniera, pôjdu domov. Nakoniec pojedli a vypili všetko a aj tak išli domov.
Od 12:30 do 18:00 išlo z veže jedno jediné cédečko. Zákazníkom to nevadí, ale mňa už z nechutne známej hudby celkom rozbolela hlava. Až tak, že som nevedel vydať zo stovky. Ale už som doma, čaká ma vaňa. A jazz Dextera Gordona. Škoda, že nemám trocha vína.
V pondelok vraj bývajú ľudia ešte rozospatí z víkendu a chvíľku im trvá rozbeh do nového týždňa. Uvidím, zhodnotím a napíšem.
