Starý otec vybral živú haluz a odrezal krásnu nožičku. Sadli sme si na teplú trávu, bolo počuť suseda, ako sa vozí na traktore po dedine a naháňa kšefty. Starý otec vybral z vrecka nožík a stružlikal budúcu gumipušku. Odštiepené zvyšky dreva lietali okolo, o chvíli bola nimi posiata zem okolo nás.
Bledý kus dreva mi dal do ruky. Zložil nožík a opatrne sme zliezli z návršia, kde rástli slivky. Naspäť sme išli opäť ďatelinovým poľom. Starý otec mal vtedy oblečenú kockovanú blúzu, starú mäsiarsku. Odzdravil sa susedovi, hompáľajúcemu sa v sedadle traktora. „Kým prejdeme, pred mamou tú gumipušku schovaj.“ Prebehli sme do malej kôlne, starý otec tam gumipušku dokončil. Z kože vyzeral lôžko na „muníciu“ a nasadil ho na gumové vlasce zo starého škrtidla.
Z gumipušky som dokopy vystrelil možno desaťkrát. Na susedove sliepky. A ešte na nášho moriaka. Soľou v alobale. Potom ma ten kus dreva omrzel. Lebo chalani si na jarmoku kúpili vzduchové pištole na plastové guličky. Lenže s tým som nevedel presne strieľať. Potom ma načapal sused, ako strieľam do jeho sliepok. Povedal som, že odháňam vrabce, čo im chodia zobať zrno. Pištoľ mi hodil o humno a rozbila sa.
Už dávno som nesedel na veľkom orechu, kde som sa tešil z gumipušky. Starý otec zomrel pred viac ako piatimi rokmi. Gumipuška je ktovie kde. Aj sused, čo mi rozbil pištoľ, už pošiel. Kockovaná blúza, stará mäsiarska, visí nad schodmi do pivnice.
