To sú vám veľká neduha, tie kŕčové žily, a najmä v sychravom daždivom počasí. O tom by vedela rozprávať nejedna babka korenárka, koľko vitamínu C na podporu tvorby kolagénu rozdala po lazoch a kopaniciach. Samozrejme, vývoj ide dopredu míľovými krokmi, dnes sa už používajú oporné pančuchy s názvom Spandex, ale o ich priaznivých účinkoch by som sa, milé dámy, nedámy či dokonca aj páni, to neviem, radšej nepresviedčal na vlastnej žile. Suseda z domu naľavo od nás skončila na operačnom stole, a to ich nosila poctivo. Aj do sprchy. Nieže by som o tom vedel podrobne rozprávať, ale o susede viete niekedy viac ako o hociktorej inej žene.
Keď sme už pri tých susedách, tá z domu napravo od nás vie veľmi dobre variť. Neraz som si pochutnal na skvelých jedlách z jej taniera, no všetky maškrty vždy zatieni jej nezabudnuteľný, takmer dvadsaťštyri hodín ručne miešaný, domáci slivkový lekvár. To je nič, ten z hypermarketu. Viete, koľko balastu tam musí byť? I keď človek nikdy nevie, z čoho priberie. Napriek tomu si skúste ten pravý, domáci. Vrelo odporúčam. Z toho by ste pribrať nemali, a ak sa aj obávate, že bude obsahovať nejaké záhadné, smrteľne nebezpečné prísady, berte to s humorom. Veď na niečo predsa umrieť musíme.
Presne tak ako „umiera“ jeseň. Lúči sa s nami, ale netreba sa báť. Ona sa opäť narodí. Musíme si však pár mesiacov počkať. Dovtedy budeme nútení brodiť sa metrovým snehom (ak voľáky napadne), kúpať sa v jeho čľapkaniciach a variť sa v rekordne vysokých horúčavách. Ale to je ešte ďaleko.
