Sme bratia Jeho(vovi)..Ale koho?

 Najprv sa ma slušne opýtal, kam so vybral a čo študujem, no potom pokračoval doslova otravne. Pýtal sa ma na moje vierovyznanie, ktoré som mu bol ešte ochotný prezradiť. Netušil som, o čo mu ide, pretože nerozprával zcestne a navyše vedľa mňa sedela rehoľná sestra, preto som myslel, že sú spolu a spolu aj niekam cestujú. Keď sa ma však opýtal: "A viete, kto sú svedkovia jehovovi?", vedel som, ktorá bije a nenápadne som sa "zdekoval". Pre istotu som si však - na obohatenie svojich vedomostí - ešte od neho vzal niekoľko výtlačkov s informáciami o "ich" vierovyznaní.

 Nikomu neberiem jeho názor ani náboženské presvedčenie, ale čo je veľa, to je až príliš. Dočítal som sa napríklad, že Bohu je nemilé, ba " dokonca odporné" - ak mám presne citovať riadky toho miničasopisu či ako to nazvať - ak sa utiekame ku transfúzii krvi...Toto je na mňa priveľa, nech sa na mňa nikto nehnevá.

 Najprv budem veriť sám sebe, potom iným, tisícim rôznym Bohom. Opýtal som sa rehoľhej sestry, či nepotrebuje pomôcť s kufrom von z vlaku. Nechcela, vraj do zvládne, "ale ďakujem za ochotu", dodala s úsmevom na tvári. Vystúpil som z vlaku a šiel som svojou cestou.