NIEKTORÝ VEČER:
Dá sa vyprázdniť hlava? Tak, že by v nej už nebolo nič,ale nehovorím o vedomostiach. Ak by som si z mojej hlavičky vedelaodstrániť tie myšlienky, ktoré ma aj tak v podstate len trápia, možno by samoje vedomosti mohli rozširovať vo väčšom množstve.
V DANOM ČASE:
Ja neviem čo sa to so mnou deje. Na jednej strane somspokojná, som šťastná a na druhej sa mi chce plakať, nikdy už nevýjsť z domu.Nikoho nepoznať ani nespoznať.
DÁVNEJŠIE:
Cítim zlosť, nenávisť....alebo je to len ľútosť nad sebousamou? Neviem...zúrim, vreštím, chcem kričať!!! Ako môžeš? TY! A TY tiež!?!
NA URČITOM MIESTE:
Úplne zbytočné otázky sa mi vynárajú v hlave, aj tak nane nedostanem nikdy odpoveď. Možno je to preto, že sa nikdy nespýtam, lebo mojaodvaha nie je dosť veľká a možno by aj položené zostali nezodpovedané.
V ISTOM OKAMIHU:
Píšem. Aj vám to pomáha? Či som šťastná, alebo sa mi chceplakať, dám to jednoducho na papier. Momentálne neviem čo som.
OBČAS:
Šťastná?
Zamilovaná?
Plná očakávania?
Zúfalá?
Otrávená?
Znechutená?
Sklamaná?
Dôverčivá?
Naivná?
Dychtivá?
Zlomyselná?
Odporná?
Materialistická?
Otravná?
Záhadná?
Príťažlivá?
Usmievavá?
Namyslená?
Hrdá?
Protivná?
. . . áno, občas som . . .
