Ovocná seansa

Neznášam lúpanie pomarančov, moje ruky sú potom celé žlté a okrem toho som na ne alergická. A paradox je, že milujem chuť pomaranča! Kyslý, sladký, osviežujúci, lepkavý, trpký ........ ako život. Počas svojho života sa lúpaním šupky snažíme dostať k jadru a potom si naše jadro vychutnáme ......... chuť ostane ešte pár chvíľ a to je koniec. Života aj cesty pomaranča. Nikdy však nevieme, aké bude naše jadro, môže mať rôzne chute, a je len na nás po akom siahneme .......Pomaly si začínam myslieť, že aj žuvačku možno prirovnať k životu ...... smiešne, no zároveň dosť logické. Veď je to žuvačkin život a život v akejkoľvek podobe ostane životom.A potom, že som normálna ..... veď sa tu zamýšľam nad „životom žuvačky“! Vypnúť! To je presne to, čo potrebujem! Stlačiť ten gombík ON-OFF. A prestať sa zamýšľať nad čímkoľvek. Mám chuť sadnúť si na obláčik a nechať sa voľne unášať životom ........ Myšlienky, ktoré mi neustále prúdia hlavou sú otravné, neznesiteľné ...... je ich tak veľa.Mala by som sa naučiť meditovať. Sadnúť si do tureckého sedu, vzopnúť ruky pred sebou, zavrieť oči a vydávať ten zvuk ...... ahmmm ..... ako sa to dočerta píše? Možno by to zo mňa konečne odišlo, tá horkosť, ktorá ničí moje vnútro!Dala som si kiwi! A nech! Naposledy, keď som zjedla kiwi, ostali mi po celom tele pluzgieriky, ako alergická reakcia. Táto ovocná seansa sa ani inak skončiť nemohla. Mňam! Ako čerešnička na torte! Pekné ukončenie. So sladkou chuťou v ústach ....... OFF ......