Kopia sa hromady zbytočností, keď sa v novom, spoločnom byte vybaľujeme a vytvárame svoje vlastné hniezdo. Kuchynská rukavica s olivovým motívom, vôňa provensálskeho korenia, biely kávový servis so zlatým prúžkom, nová tyrkysovo-biela žehlička položená na doske s hviezdičkovou látkou, s ktorou vyžehlím legíny pripravené do práce, aby sa mi k deťom zohýbalo ľahko, aby ma nič netlačilo.
Tie sivé mi ocikalo to bieloruské dievčatko, keď na mne sedelo. Krásne, so seversky porcelánovou pleťou a blonďavým mikádom. A s ešte krajším menom.
No nevadí, však to nevadí, že mi ich ocikalo?
Ako nevadilo, keď som v horách zakopávala do nových, konečne poriadnych trekových topánok, z ktorých sme mali obaja radosť.
Už len jeden deň a za ním víkend. Pekne sa porozprávame o všeličom. Čo je krásne, dobré a žiadané, čo kde zabolelo.
