Dnes som sa kúpala vo vydezinfikovanej vani, v kokosovej vode a pene, kĺzalo sa so mnou aj s hudbou v mojich ušiach. Chcela som naučiť plávať svoje neslobodné bloky v mysli, nech splynú s vodou, stanú sa vodou a ja ich budem chváliť za takú prešpekulovanú skrýšu. Učím sa žiť nečiernobielo, nehľadať zmysel v zdobení stromčeka, ukladaní sa na spánok, sedením na gauči a počúvaním príkazov o ukladaní hrncoch a korenení vianočného kapra, v slovách tých mužov a žien v tej relácii a v tom filme. Naučím sa nerozumieť rozdielom medzi citrónom, pomarančom a mandarínkou. Chápať a rozumieť, nedesiť sa toho,že „ona sa musí pozbierať", a ty, ty si skrývaš telo v tej hŕbe hmoty, nekvitneš, lebo nemáš pre koho, lebo slnko sa na teba vykašľalo, lebo neveríš, že si kvet, lebo ťa ním nik nenazval. Vravím vám o množstve bludných kruhov, v ktorých ste zamotaní, vravím vám to ja, ktorá by sa mala iba pozerať, teraz, až teraz vám hovorím, čo mi chýbalo, teraz, až teraz mi to chcete dať, ale ja už o to veľmi nestojím. Radím sa do kategórii a tried, čeľadí a druhov. Snežienky rastú zo snehu.
Nie je to ťažké, že na teba myslím a keď nachádzam teba, strácam jeho. Chcem veriť, že vás môžem oboch nájsť, sníva sa mi o rukách a hodvábe na nich, miešanie áno aj nie, Každý deň čakám, že snáď niečo praskne, iné sa zocelí, že moja duša je rozptyl a prach a raz ju dám dokopy.
