Ja to vidím, niekto Ti zobral právo na seba. Cítila som to tak už skôr. Ty si ešte stále ta malá Pocahontas, s ktorou som behávala po zasneženom lese. Jej sloboda bola v tom, že bola. Nepotrebovala na to súhlas. Aj teraz beháš a ja viem, že ďaleko. Neboj sa, v behu ťa môže zastaviť iba strach. Tam, kde si ty, sa už nikto nedostane. V Jeho srdci máš osobitné miesto. Všade ťa počuť, len v duši plačeš, že srdce je vždy tak ticho a On ešte tichšie. Tú tichú pieseň ja však poznám. A ja ti dávam tú odrobinku , pre ktorú bol On ochotný vymodelovať ma z vesmíru...
Nástenka moja, vďaka Tvojej dôvere som zatúžila byť viac než len Jeho odrobinkou.






