Môj život je Tvoja smrť. A ja som Tvoja (dobrá) vôľa. Žijem dlho a nezapadám prachom. Nikdy ma nemáš dosť. Nie si (mnou) prejedený.
Čo ma to tak oživuje, keď každým dňom umieram?Chceme sa znova narodiť alebo byť veční? Nikto si to nepýtal a každý ho má. Si taktne nevtieravý, život náš. Zaujímajú ťa naše slzy? Ich počet? Ale my radšej neplačme nad životom, ale nad sebou a svojimi deťmi- lebo sme zodpovední za všetky pôrody našej duše.
Chcela by som povedať- "Odpusť", ale vravím- "Odpúšťaj."
Dnes som o 80% sĺz ľahšia a 20% smiechu ťažšia. Ale ty chápeš, že ja som matiku nikdy nechápala. Ale ani ty nevieš rátať, ty expert nekonečností. Otázka typu- Prečo chcem to, čo nepotrebujem a nechcem, čo potrebujem- už nemá zmysel. Pre teba majú zmysel veci, ktorým nerozumieme.
Dokedy budeš čakať? Na mňa. Večne. Až dokiaľ ja chcieť nebudem. Na Teba.
