BREATHE

This is the air I breathe.Poľahky dušu prikryje hodváb. Vykúpanie duše v aviváži. Mandľovo-medovej. To je ten pocit, keď nič nebolí. Nie preto, že to nie je. Pohľad do neba na tŕňovej ceste. A stále len do neba. Ale tŕňie je. Mne však stačí, že dýcham.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (11)

Your holy presence, living in me.

Prítomnosť nevypýtaná. Daná. V tej sladkej voňavej vode sú vypĺňané ľudské ryhy v tele. Nížiny vyplnené, kopce znížené. Krátky hodvábny dotyk. Mne stačí. Stačí sa ponoriť a už miznú hranice medzi mnou a vodou. Som ty-si ja.

And I, I´m desperate for you. And I, I´m lost without you.

Bez teba nič a s tebou aj tanec, oranžové noci pri zaspávaní vedľa teplého radiatora, alebo kroky vedľa niekoho (neviem koho), hlavne, že viem o kom. A stále to isté, len snívať a sem-tam vidieť, že rieka zamŕzla, lebo je zima. Lebo keby nebolo neba, nemali by sme kde uložiť svoje sny a popriať im dobrú noc. Nech sa dobre vyspia, lebo zajtra by sa mohli zobudiť. A keby aj nie, na čo by bolo nebo?

Bez teba nič a s tebou aj pohľad do zrkadla a stačí, že tam uvidím oči, ktoré sa vidia. A poznajú. Niekedy stačí vidieť sa nie v odraze, ale v sebe. Nebudem už prosiť o prítomnosť. Ja budem prítomnosťou. Tvojou. Nebudem už prosiť o ideál, ale o seba.

This is my daily bread. Your very Word, spoken to me.

Tancovala som v izbe, záclony boli odostreté a susedia mohli vidieť. Ale aj keby videli, tak nevideli. Nevedia. Stojíme vedľa seba ako knihy na poličke nad mojím počítačom. A nedajú sa prečítať. Tancujeme vedľa seba, ale nie spolu. Lebo v tele sú ryhy po sĺzavých záplavách. A oni nejdú dokopy. Príď,keď rieky budú plné a v počasí oznámia vysoký vodný stav. Oni ešte nevedia, že čo je preplnené, chce sa vylievať zo seba. A potom ma zalej. Ako svoju kvetinku. A ja si rozložím lístky, prebehne chemická reakcia-fotosyntéza:

6CO₂+12H₂O+2830 KJ+chlorofyl -> C₆H₁₂O₆+6O₂+6H₂O

(možno aj iná) a ty budeš dýchať.

I´m lost without you. I´m nothing without you.

Dýchať znamená všetko. Ale ak nie teba, tak nič. Ponoriť sa do vzduchu a nikto nezbadá kto som ja a čo je vzduch. Snívalo sa mi, že chcem preskočiť prekážku. A potom ďalšiu a ďalšiu. Vzduch mi ukázal, že keď budem chcieť, on ma odnesie. Nemusím skákať. Stačí byť a vzduch už... Už mi bolo dlho. Tak prosím strom, nech ma vráti na zem. Ja vo vduchu nie som doma. Ja radšej ešte tu. Trochu pobudnem. Na lietanie potrebujem nielen odvahu, ale aj pevnú zem pod nohami. Nech už ma niečo odrazí.