Ticho ideme, také ticho ako nikde, ako už dlho nie, a taká zima, možno ozaj zo zimy alebo z vytrženia. Keď sa bojím, že sa potknem, vnútri som si často spievala what if I stumble, what if I stumble?, stmievalo sa a kačky vytvorili svojou plavbou na jazere spojité trojuholníky bez jednej strany, skoro ako v mojich dvoch snoch s gynekologickým motívom, s otvorenými dverami v ambulancii, ultrazvuk s vnútrom, trojuholník, motívy, áno, zapísala som si niečo ako: prežívaj to zvnútra, aby som sa opäť zobudila a napadla mi veta Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri (Ž, 45, 14), motívy, ktoré často rozoberám a nikdy na nič neprídem. Len trochu, len málo, lebo ešte tak nie úplne dokážem veriť pocitom.
Celý deň cítim vôňu najmenšieho, omamnú vôňu dieťaťa, to najbezbrannejšie, čo otvorilo pôrodné cesty a spôsobilo toľkú ubolenosť. A bolo mu pri mne dobre, tak sa zdá, tak dobre, ako mne, keď som naňho ešte len čakala, keď bolo veľa noci a veľa tmy, ako Veľká noc- z tmy do svetla, z jaskyne do života, hneď som si vytvorila spojenie-pôrod-Veľká noc. Viseli na mne gate, viselo na mne tričko, bola som ako vandrák, bez pôvabu a šťastná, taký šťastný vandrák, ktorý mal chuť sadnúť si takto v strede noci na múrik a blažene sa usmievať. Toľko dojatia, až mi je to smiešne.
Je zima a hladkáš mi miechu, tak to cítim, si tak blízko, až ťa nevidím, vnútri mám včerajšie Umučenie:
Kto je tvoj Otec?
A kto si ty?
a ja hovorím, pozri, útok na identitu, narovnať sa a tak zabíjať, s vyrovnanou miechou, iba tak sa dá, ten kríž, na ktorom On zabíja to, čo ma vo vnútri usvedčuje, tá naša statočnosť ja nikdy, ja s tebou, vždy, až na smrť, ja hrdina, nesieme ti kvety a potom ťa opľujeme, všetci do jedného, my chodiace reči, hovorili zabrzď a nepreháňaj a potom: prejav sa. A ja hľadám pravdu. Povedali, že zomrie ten, čo sám seba odsúdi, lebo nepoznal milosrdenstvo.
Sníva sa mi väčšinou už len v noci, a hovorím si, že sa mi vlastne dostalo viac lásky ako súcitu.
