Moje vzťahy, moje prechádzky, nachvíľu moje dieťa, nachvíľuakobyjeho otec, také malé, čo mu kamene siahajú po pás, také, že keď sa spýtam „Božeako ma miluješ?", ono sa napije zo zeleného pohára a potom sa usmeje,vtlačí mi na tvár svoj precízny bozk, perfekcionizmus v ňom, fyzická silapoužitá nežne na vytlačenie z postele. Roztaviteľ možnej bolesti.
Všetko tak príjemne pomalé, pomaly sa pozerám, zaujímam sa o ruky,a môžem si hovoriť-týmto chýba nežnosť, sú ostré, príliš sa rozhadzujú vovzduchu, tieto by nevedeli pohladiť, a ďalšie by som pohladila sama, vzalaa rôzne sa s nimi hrala a nie je v tom vulgárnosť, aby bolojasné, lebo jedny sú také a druhé iné, spomalene očakávam, čo bude, predpolnocou sedíme za stolom traja, a znova to počúvam, potom sa pýtam, očnékontakty, zrazu veľa ľudí, čo sú premenení,zrazu veľa radosti odnikiaľ, ale však my vieme, vieme.., fičať na DS saoplatí, chcem to dookola počúvať, dookola to vedieť, dookola vedieť, že múdre srdce pozná čas aj správny spôsob, taktomi to chodí po rozume, nech si svoje city nehovorím spamäti, ale predsaje to ako drgnutie guľôčky do guľôčky, na dlážke, a v srdci sa ozýva ich zvuk,keď sa ho pýtam na chorobu, ako sa cíti, ja poviem, že ju vidím v očiach a potom sa usmejeme.
Keď svoje city nehovorím spamäti, neprežijem rozkvet, len zárodkystarostlivosti vo mne, len túžbu: starať sa, starať sa, starať sa. Materskosť,dieťa-chlapec-muž, chcieť pohladiť, chcieť utešiť-utíšiť, pofúkať.
Myšlienky a mojecitácie sama pre seba, všetko, čo mi behá mysľou, slová: perzekučné a autoakuzačnébludy a anaklitická depresia, že si práve tieto ťažké slová najľahšiezapamätám, r, reštrikcia, rekonštrukcia, reorganizácia života, potom nato zabudnem a pomyslím si, že: „Prešiel som okolo teba a bola sipráve v čase lásky."
Nech to nemá zmysel,ale má to cit, dbať na pokyny srdca, lebo verím, že chce robiť iba správne veci.
Naozaj fičím naradosti, na tom, že si tak rôzne zapletám vlasy a poberiem sa z izby,že sa vo mne objavujú veci, aké už dávno nie, že stále musím niekam liezť a sospolubývajúcou sa vidím tri minúty týždenne a napriek tomu sa mi zdá, že môjživot sa doslova vlní (za svetlom).
Krásne pomaly.
