Keby si teraz niekto sadol do mojej duše, mala by tvar mora.
Raz sa ma pýtal, či mávam flešbeky úzkosti. Áno mávam a neberiem ich vážne. Potom sme niečo rozprávali a ja som skričala aj teraz jeden prišiel a už ho niet! A usmievame sa ďalej, nebudem predsa robiť z komára somára a keď sme si vyjasňovali svoje dočasné odcudzenie, používal tie svoje profesionálne slová a už som sa viac smiala ako plakala, za monitorom. Bolo to dobré. Lepšie ako keby odcudzenie neprišlo a žili by sme len s tým naším dobre, nevediac, že po dočasnom nie-dobre príde lepšie dobre. Dnes som kontrolovala a čítala jeho mailovú schránku, lebo mi to nakázal a povedal, že sere na to, že sa dozviem niečo, za čo sa hanbí.
Mám rada, ked si ocko nevie spomenúť na slovo malá, a tak radšej povie, že tá porcia guláša bola síce dobrá, ale kozmetická.
Niekedy ma doma ohovárajú a asi si myslia, že o tom neviem. Zvyčajne je vtedy ráno a ja vyzerám, že spím. Niekedy si ľudia myslia, že spím a ja nespím. Načúvam ich rozhovorom a namýšľam si, že hovoria o mne, že využívajú chvíľu, keď nepočujem a vynášajú na mňa svoje ponosy.
A možno to tak vôbec nie je.
Mamka tiež povedala, že vyzerám ako 10-ročná a mne to vôbec nevadí.
Možno to tak vôbec nie je.
Urobila som ticíc skokov cez švihadlo a mala z toho pocit zocelenia, z knižnice som si niesla 10 kníh a cestou naspäť snežilo, vadilo mi to, lebo to liezlo do tváre, do očí a ja som chcela kráčať v ústrety čistému vzduchu. Zozbierala som si materiály na prácu a zatúžila rozanalyzovať básničky hraničného dievčaťa.
Chcem sa skryť pred svetom, ale nechcem to urobiť. Poznám svoje skrýše a ony poznajú mňa. Niekedy sa cítim naho vystavená svetu a nemôžem sa obliecť, duša chce mať svoju noru, kde sa nik nedostane, chcem mať svoje nebo, no potrebujem žiť na zemi.
Tie vlny hovoria áno aj nie. A aby som sa nebála, lebo je tu aj niečo stále.
Teraz prišla jedna silnejšia a už jej niet.
Prídu ľudia a vyhĺbia v piesku jamu, narušia anatómiu duše, a tí ďalší ju opäť zavlnia.
A tak sedím na brehu a pozerám.
Keby si niekto sadol do mojej duše, mala by tvar mora.
A hralo by mu toto
