Stenu vypĺňajú aj tri fotky-on ako malý chlapec a dve malé dievčatá v červenom. Toto sa ma týka viac. No najviac asi pocit momentálne vyrolovaný z postele. Poobede ostať ležať a zatvoriť knihu Ako zlyháva terapeut, dostať ju ako darček, preto Marekovi nepoviem, odkiaľ ju mám, za koľko som ju zohnala, hoci to bude chcieť onedlho vedieť.
Napadli mi nejaké veci, nejaké osvietenia. Že keď ležím, zdá sa mi, že sa všetko vyžaruje do postele, nielen terapeutické, ale aj moje zlyhania, moje prosby, ktoré v tej chvíli musia ostať zabudnuté, vyspať sa z nich, vyspať sa s nimi a mať s nimi pomer. Možno by som k nim, takýmto vynikajúcim prostriedkom, dosiahla lásku.
Napadne mi iná súvislosť. Moje cisárskym rezom dosiahnuté narodenie a celý život v tomto duchu: akoby ma z niečoho vytiahli, vrhli a postavili pred veci tak, že ma tým prekvapia.
