Iste poznáte príbehy sváka Ragana. V jednej časti sa jeho hostia prekárajú na tému vína zo Záhoria. "Seničania majú niekoľko druhov vín..."
Stolové to je také, že keď ho vypiješ musíš sa stola držať aby ťa netriaslo.
Hypermangánové, to ne je také bár aké, je husté a kysué, keď ho vypiješ všetky blomby v hube rozpustí.
Keď v Senici ide pani na návštevu k tretej susede, tak pri prvom susedovi lezie štvornožky pod oknami aby náhodou ju sused nepozval na to kyslé víno.
Keď dozrejú orechy u Brazolu, ten zoberie víno vyleje ho pod orech a keďže je kyselé, orechom to tak zatrase, že všetky orech popadajú zo stromu.
Enem si drýzdajte, aj ked je kyseué ale je veseué, vraví na obhajobu záhorackého vína Záhorák.
Štefan Moravčík vo svojej knihe: "PERÚNEK A BABA AKO HROM alebo PREČO JE ZÁHORIE PUPKOM SVETA" píše o cestách Perúna po Záhorí.
"Lenže Perún chcel piť. Toľko lozil hore-dolu po tom pieskovom pahorku, až našiel lozu, ako sa voľakedy vravelo viniču. Hrkol si scenolezu tam, kde je teraz LOZORNO... Potom sa zvalil do chládku, že si odpočinie."
Na túto príhodu som si spomenula, keď som objavila pahorok, na ktorom kedysi dozrievalo víno. Ale asi bolo tak kyslé, že ho už Parom vzal. Zarástlo vysokou trávou a ostali len stĺpiky a kde tu solitéry vinnej révy. Víno zrejme už nedáva ale je zaujímavým objektom fotografovania. A možno sa opäť objaví nejaký zeme-pán, aby mu znovu život-dal.
