Komunita v čakárni

V mojej záhradke, alebo ako som "vyhnala" chorobu.

Veronika Bahnová

V mojej záhradke, alebo ako som "vyhnala" chorobu.

Som rok po operácii, po ožarovaní, po bolestiach a únave, po strachu o budúcnosť a hľadaní cesty pre regeneráciu. Zima bola ešte ťažká, objavovala sa častejšie únava a potreba oddychovať. Zvykanie si na lieky a zmeny, ktoré v organizme vyvolávajú, tiež neboli príjemné. Prišla skorá jar a nastala postupná zmena. Namiesto posedávania v čakárni u lekára, som mohla vypočuť svoje telo a to si žiadalo častejšie vychádzky do prírody. Zlepšovala sa fyzická kondícia a následne i psychická. Opäť som si začala plánovať i väčšie projekty a postupne som nadobúdala istotu, že sú zvládnuteľné.

  • 11. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 160x
  • 43
"Aj vy ešte žijete ?"

Veronika Bahnová

"Aj vy ešte žijete ?"

Opäť som v čakárni plnej žien. Niektoré čakajú na preventívnu prehliadku prsníka, iné na pravidelnú kontrolu po operácii a terapii. Prehliadka i kontrola sú plánované, napriek tomu čakáme, pretože poradovník menia urgentné prípady pooperačné a zápalové.

  • 10. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 718x
  • 16
Povedala zbohom alebo dovidenia?

Veronika Bahnová

Povedala zbohom alebo dovidenia?

Posledné zbohom, nie "do-videnia" som zaželala "solárku". Plná energie z návratu do normálneho života zatváram dvere onkologickej ambulancie. Sústredená na pocit radosti zo zdravia a novonadobudnutej slobody som sa zrazila s prichádzajúcou ženou. Nasledovali ospravedlnenie, pohľad do očí, prekvapenie, objatie,...

  • 27. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 222x
  • 12
Stačí málo a môžeme si byť bližšie.

Veronika Bahnová

Stačí málo a môžeme si byť bližšie.

Privstala som si aby som bola v čakárni medzi prvými. Odmenou mi boli ranné červenajúce sa zore na tmavomodrej oblohe. Sprevádzali ma  malokarpatskou cestou do Bratislavy. Oranžová guľa vystupovala na oblohu. Je ráno, oznamuje slnko a mení svoju farbu na žltú. Okná bratislavských mrakodrapov odrážajú už rozžiarený deň.

  • 21. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 981x
  • 14
Hranica relativity v čakárni.

Veronika Bahnová

Hranica relativity v čakárni.

Sedeli sme v čakárni tak ako po iné dni. Prisadla si k nám žena a po pol hodinke sa začala sťažovať, že čakanie je neprimerané. Jej nepohoda prešla i na nás. Začala som si uvedomovať čas, ktorý beží a ja čakám, čakám a čakám. Dokonca som pustila hlášku: "Čo tam môže tak dlho lekárka s pacientkou robiť". Ďalší pacient sa v ambulancii zdržal asi sedem minút a kým sa ozvalo z dverí moje meno ubehla polhodina a vyšli ďalší dvaja. "Konečne!" slovný komentár sprevádzal môj výskok zo stoličky a v okamžiku som bola v ambulancii.

  • 16. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 337x
  • 49
Posledná dávka "solárka"

Veronika Bahnová

Posledná dávka "solárka"

Utorky sú na onkológii tak trochu špecifické pre ženy s rakovinou prsníka. Okrem rádioterapie, bežia lekárske kontroly a odbery krvi. Po dovolenke oddýchnutá a vysmiata lekárka prenáša i na nás kus dobrej nálady a pohody. Veď kto by sa netešil správe, že onkomarkery sa v krvi neobjavili, že zápalové procesy sa zastavili, že zloženie krvi po rádioterapii nevykazuje zmeny, že...

  • 6. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 670x
  • 29
V otcovej náruči

Veronika Bahnová

V otcovej náruči

Je pondelok, na onkológii mám byť o desiatej a začne sa ďalšie kolo rádioterapie. Najprv simulátor a značkovanie, potom presun do vysokovoltovej čakárne v druhom suteréne. Dlhá chodba a niekde v strede upravená čakáreň. Stretávam tam staré známe a prihovárajú sa nové spolutrpiteľky. Výmena skúsenosti, posťažovanie si,...čas beží rýchlejšie.

  • 28. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 104x
  • 32
Komunita v čakárni

Veronika Bahnová

Komunita v čakárni

Celý život som sa vyhýbala návšteve lekárov. Jeden z dôvodov bolo čakanie, kedy prídem na rad. Bola som vždy netrpezlivá, posedávanie či postávanie pred dverami lekára mi nerobilo dobre. Mala som šťastie v tom, že choroby ma obchádzali a vždy boli iné povinnosti, starostlivosť o deti, práca, neskôr starosť o rodičov a chorú svokru. Možno to všetko odháňalo choroby odo mňa. Teraz, keď je už o všetkých a všetko postarané, tak sa ku mne zbiehajú. A začínam mať pocit, že kým umriem tak si ma chirurgovia rozoberú na kúsky.

  • 18. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 756x
  • 50
Skryť Zatvoriť reklamu