Čas spomienok

Moji učitelia

Veronika Bahnová

Moji učitelia

Ostávajú v spomienkach hlboko prekrytí ľuďmi, ktorých som stretla po skončení školy. Moje školské časy začali pred päťdesiatimi siedmimi rokmi. Fú to bolo dávno. Napriek tomu, listujem v obrázkoch mojej pamäti a vyvolávam si tváre učiteľov, ktorí zanechali výraznú stopu. Pri nich som niečomu dôležitému porozumela, niečomu, čo ma posunulo ďalej. Je zvláštne, že si spomínam na prezývky, ktoré sme im dali, skôr ako na ich skutočné mená.

  • 28. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 773x
  • 6
Ako som na vláčik sadla

Veronika Bahnová

Ako som na vláčik sadla

Už dávno som sa chystala obnoviť moje spomienky na prázdninové cestovanie vlakom. Na vystrčenú hlavu z okna, vetrom rozstrapatené vlasy a tak trochu úzkosť z toho, či najbližší stĺp mi zasiahne vystrčenú ruku alebo nie. Napriek všetkým upozorneniam typu "eperikoloso sporgersi!", bláznivo rada som sa vykláňala z okna idúceho vlaku.

  • 20. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 973x
  • 15
Sánkovačka + fotoreport

Veronika Bahnová

Sánkovačka + fotoreport

Vždy som sa tešila na zimné prázdniny. Bol to čas, kedy sme sa do sýtosti vyblázni v snehu. Zdá sa mi, že som v detstve nezažila zimu bez riadnej snehovej nádielky a mrazu. Mama doposiaľ spomína ako som mráz komentovala: "...mne aj to, čo mi z nosa tečie zamŕza".

  • 19. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 444x
  • 23
Z očí do očí

Veronika Bahnová

Z očí do očí

Pes od susedov nedávno stratil pána. Umrel  na rakovinu.  Behom pár týždňov pes ošedivel. Vždy keď idem okolo, postaví sa, s labami  sa oprie o plot a pozerá mi priamo do očí.

  • 16. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 732x
  • 66
Čas, keď mama spomína

Veronika Bahnová

Čas, keď mama spomína

Keď nastane sychravý čas, lístie padá zo stromov, prichádza  aj dušičková nálada. Je čas na spoločný výlet s mamou, upratať hroby a zaspomínať na minulosť.

  • 26. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 095x
  • 31
Z úcty k otcovi...

Veronika Bahnová

Z úcty k otcovi...

Keď sme boli malé deti, otec nás brával pravidelne v nedeľu ráno do kostola. Mama pripravovala obed a dokončievala domáce práce, ktoré sa počas šesťdňového pracovného týždňa nedali stihnúť. Takže nedeľa bola sviatok iba pre otca, hlboko veriaceho a za svoju vieru tvrdo skúšaného človeka. A bola sviatkom i pre mňa a brata, ale trochu inak.

  • 1. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 429x
  • 6
Skryť Zatvoriť reklamu