Vydávame sa k nemu loďou skoro ráno. Vietor prinášajúci slanú hmlu morskej vody neveští nič dobré. Atmosféra je dramatická, vyvoláva v nás vzrušenie ale i obavy suchozemca.
Loď nás vedie prístavným koridorom na šíre more. Vynárajú sa staré túžby plaviť sa Atlantikom k obzoru, k hranici mora a oblohy. Husté mraky klesajú čoraz nižšie akoby nás chceli pohltiť.
Vietor a vlny sa s nami pohrávajú. Naša loď stúpa na vrchol vlny, aby nečakane klesla dolu. Jej pohyby skokom, hore – dolu, doprava – doľava, žalúdky mnohých pasažierov neznášajú. Niektorí s vreckami pripravenými pri ústach zdolávajú pre nich mimoriadne ťažkú plavbu. Ľahké šteklenie okolo žalúdka aj mňa vyhnalo postaviť sa k zábradliu. Zatváram oči a vnímam hukot vĺn a silu vetra. Uvedomujem si, že je to pre mňa neskutočne príjemný pocit a ak je to posledná chvíľa môjho života, tak je nádherná.
Po hodinovej plavbe sa Atlantik vybúril a vedie našu loď k ostrovu. Vyšlo slnko a zahnalo obavy, že ostrov nás privíta do dažďa a my budeme sedieť niekde v prístavnej krčmičke pri kávičke alebo pri poháriku francúzskeho vína.
Loď zakotvila v prístave Port Jonville, pomenovanom po synovi kráľa Ludvíka Filipa princovi de Joinville, ktorý umožnil financovať a zrekonštruovať tento prístav. Vystupujeme z lode plní očakávania. Niektorí podopierajú tých, ktorí na lodi nechali svoje raňajky a morská nemoc doznieva v ich oslabených nohách. Napriek tomu všetci prejdeme cez cestu do požičovne bicyklov.
Nasadáme na historické kusy tohto dopravného prostriedku, aby sme sa vydali na okruh okolo ostrova. Veríme, že Boží ostrov bude k nám milosrdný a nenechá nás niekde opustených s poškodeným bicyklom.
Prechádzame okolo kamenných zátok, v ktorých parkujú malé plachetnice a čajky.
Keďže sme neraňajkovali, pri jednej zo zátok sme sa usadili na prvé jedlo dnešného dňa. A zisťujeme ako obyčajná paštéta Májka chutí s francúzskou bagetou.
Vraj tieto miesta sú domovom sirén, morských panien, ktoré sa objavujú švárnym mládencom, aby ich vtiahli do mora. Na chvíľu sa mi zazdalo, že na toho môjho postaršieho mládenca pokukujú a tak som navrhla zbaliť paštétu a pokračovali sme ďalej.
Pri malej kaplnke stretávame ďalších turistov. Bicykle majú odložené.
Obdivujú silu morského príboja, ktorý sa rozbíja o vysoké pobrežné skaly.
Schádzame dolu bližšie k moru na miniatúrnu piesočnú pláž. Sme tu úplne sami, krytí skalami a vrháme sa do vĺn studeného Atlantiku.
Jeho silu však nedokážeme prekonať, cítime sa bezmocní a o chvíľu sa ocitáme na jednej zo skál s odretými kolenami.
Odpočívame, keď prichádza mladý pár rybárov. Kým uschneme, pozorujeme ako sa pokúšajú uloviť veľkú/nejakú rybu. Moc sa im to nedarí, možno ak odídeme, tak budú mať viac šťastia...
Opäť sadáme na historické kolá, aby sme odkryli ďalšie tajomstvá tohto ostrova. Netrvá dlho, keď sa v diaľke, akoby z hladiny mora vynorí starý strážny hrad zo XVI. storočia.
Bol obývaný vojenskou posádkou „červených diablov“. Doposiaľ je tam vraj ich duch.
Blúdi po kamenných vežiach, medzi vyhňou, pôvodnou kuchyňou, starou pecou...Neviem potvrdiť, duchov sme nevideli, iba čajky prelietavali...
Pokračujeme ďalej ku kaplnke Notre Dame z roku 1827. Opäť na chvíľu sadáme na skaly nad malým prístavom pre jachty a vychutnávame si „ducha“ tohto miesta.
Čas určený na prehliadku ostrova sa napĺňa. Jeho východnú časť už nestíhame, ak si chceme pozrieť ako tu ľudia žijú a bývajú.
Prechádzame okolo typických nízkych domov s bielou omietkou a okenicami pastelových farieb.
Všetko je tu bicyklom dostupné, preto stoja všade zaparkované. Úzkymi uličkami sa aj my púšťame dolu k východiskovému bodu.
Prechádzame okolo zástavky autobusu
Stojí u kostola svätého Sauveura neďaleko prístavu. Odovzdávame naše dopravné prostriedky a ešte prechádzame uličkami spolu s ostatnými turistami, aby sme si kúpili malý suvenír z tohto nádherného ostrova.
Keď ho opúšťame, obloha sa farbí zapadajúcim slnkom. Naša prítomnosť mraky nerozohnala, napriek tomu sme si užili krásny deň.
Aj keď z pohľadu Atlantiku je Boží ostrov iba malou čiernou bodkou, niet pochýb, že je to božské miesto. O tom sme sa presvedčili v jeden augustový deň.
