
Vynorila som sa z hlbín jedného zo zachovalých secesných vchodov stanice metra, na Place des Abbesses. Naživo som si obzrela jej tvarovanú železnú konštrukciu od architekta H. Guimarda.

Prechádzala som historickými uličkami štvrti Montmartre. Mnohé smerovali ku schodom na horu.

Priblížila som sa k tým, čo viedli moje kroky k bazilike. Basilique du Sacré Coeur vznikla z vďačnosti ukončenia obliehania Paríža Bismarckovým vojskom. Je to skutočne pôsobivá dominanta Paríža.
Asi nebude náhoda, že toto posvätné miesto sa týči v štvrti nevestincov a bujarej zábavy. Montmartre je už viac ako 200 rokov úzko spätá so životom vtedy chudobných umelcov. Tu žili a tvorili napr. Pablo Picasso, Camille Corot, Théodore Géricault či August Renoir. Symbolom Montmartru je určite Henri de Toulouse – Lautrec. Vo svojom ateliéri pravidelne v piatok organizoval čaj o piatej, ktorý sa končil ako veľký flám.

Aj dnes vystupujú na svoju horu začínajúci umelci i „umelci obchodníci“

Námestie Place du Tertre je stretnutím umelcov a turistov. V sezóne tu určite nie je príjemne ako na mnohých iných turisticky atraktívnych miestach. Mnohí maliari rozložia svoje diela, stojany s plátnami a priamo na pľaci maľujú. Je zaujímavé ich sledovať

Niektorí vychytávajú posledné detaily

Iní držia tuhu ako dirigenti a s rozmachom spúšťajú taktovku vlastného orchestra jednej ruky

Sú i takí, ktorí technický precizujú svoje dielo

Keď obchody nejdú, tak je čas na rozhovory

A na „vášnivé“ debaty

Na Montmarte patrí i hudba. Živá produkcia je samozrejmosťou. Z kaviarničiek vychádzajú zvuky klavíra, trubky, klasiky i moderného džezu.

Historickou uličkou som sa dostala až k stálej galérii Salvadora Daliho, blázna, či génia 20. storočia.

Schodmi som vošla do tmavého interiéru a rovnako ako Salvadora i mňa zaskočila neobvyklá inštalácia. Prešla som okolo a naživo som objavovala surrealizmus v rôznych podobách Daliho tvorby. Jeho obrazy sa menili a menili sa jeho výrazy tváre a hlas, ktorý sa šíril priestorom.

Tak, tu je pohľad z hory umelcov na Paríž . Schádzam dolu schodmi a idem sa v ňom opäť stratiť.

Možno stretnem Parížanov ako si rozprávajú každodenné problémy

Možno stretnem nefalšované detské emócie

Možno stretnem tak trochu inscenovanú biedu

Možno stretnem tak trochu inscenované melodické slová šansónov