Ak chce turista využiť pobyt v Tatrách musí si privstať a jeho deň môže začať s východom slnka.
Slnko sa rozžiarilo nad Popradom zahaleného rannou hmlou
Prichod elektrického vlaku vyvolal spomienky... Pred pár rokmi som sa viezla tým istým vlakom pod Tatranskou magistrálou a okolo bolo plno stromov a cesta plynula ako v rozprávke s tajuplným lesom.
Tatranská Polianka už iba s nostalgiou spomína na časy, kedy sa stavalo toto turistické miesto. Dnes mnohé domy chátrajú, nie sú zrejme prostriedky aby ich odeli do nových šiat.
Východisko našej túry je Tatranská Polianka (1005 m n.m.). Podľa turistickej príručky sa mala táto cesta nachádzať v lese. Aj tu však stromy neodolali náporom veternej smršte a tak kráčame obklopení vysokou suchou trávou s vyvrátenými koreňmi a pahýľmi stromov.
Konečne začína les a poskytuje nám trochu tieňu od stromov, sviežej vône ihličia a živice.
Lesný chodník lemujú zelené machy, čučoriedkové kríky, občas hríby a drobné zvončekovité kvietky
Pred mostom cez Velický potok sa križujeme s asfaltovou cestou a stretávame tu rodinku cyklistov. Oni pokračujú po ceste a my lesným chodníkom. Sme vo výške 1304 m n.m. Teda za hodinu sme zdolali prevýšenie 300 m a cca 4 km lesom.
Cez smrekový porast napadnutý lykožrútom vidíme cieľ našej cesty zasnežené Gerlachovské hrebene.
Prechádzame lávkou cez Velický potok a nedá sa nezastaviť aspoň na chvíľu ...
...a započúvať sa do zurčiacej vody padajúcej zo skál,
pokochať sa prírodným zátiším, nabrať do flašky čírej, chladnej vody a osviežiť sa.
Smrekový les vystriedala kosodrevina. Sme na Velickej Poľane vo výške 1562 m n.m., roztvára sa nám pohľad na Gerlachovský štít. Už iba 15 minút a sme v cieli našej cesty.
Sliezsky dom vo výške 1670 m.n.m. Poskytuje možnosť občerstvenia, ubytovania a miesto oddychu. Za dve a pol hodiny sme prekonali prevýšenie 670 metrov, zhruba 7 km po skalnatom chodníku. Sme v cieli našej túry a celkom slušne unavení.
Sliezky dom je hneď pod vrcholom majestátneho Gerlachu (2655 m). Dom nie je architektonický zázrak a pôsobi dosť rušivo v tomto prostredí. Ale je tu, a my využívame jeho pohostinnosť. Majú rôzne varené jedlá, polievky ale napr. párky, ktoré po túre vždy dobré padnú, nemali. A čudovali sa, keď sme si ich pýtali. Staré fotky na stenách v reštavrácii dokumentujú históriu tohto miesta aj ako horolezci zdolávali z tejto strany Gerlach. A ja si uvedomujem, že niektoré vrcholy sú mi už v mojom veku nedostupné :-((.
Velické pleso odráža na hladine okolité skaly, kosodrevinu, machy a Velický vodopád. Na tomto mieste rozmýšľam kde sú zdroje vody, ktorá po celý rok padá z 15 metrovej výšky do plesa a potom odteká ďalej Velickým potokom.
Pohľad do jednej z tatranských dolín. Velická dolina sa nám otvorila v plnej kráse.
A ešte jeden darček sme dostali, veĺké kamenné srdce bolo uložené v tráve. (venujem ho Viktorovi Hollmanovi do jeho zbierky kamenných sŕdc na blogu).
Dolu sme sa vydali po asfaltovej ceste. Obchádza Gerlach veľkým oblúkom. A tak sme medzi stromami zahliadli Batizovské vrcholy 2448 m vysoké.
A z druhej strany vrcholy Bradavice 2476 m vysoké.
Odbočili sme z asfaltovej cesty smerom k Slavkovskému šítu. Prešli sme malým dávno zabudnutým chodníkom obklopeným trávnatým porastom k Tatranským Zrubom. Čo nás potešilo, bol fakt, že časť hustej trávy niekto vykosil a nasadil tam mladé stromčeky. Takže ak bude dosť vlahy, tak snáď sa ujmu a túto mesačnú krajinu opäť zmenia na voňavé lesy.
Posledný pohľad na Gerlach, Bradavicu a Slavkovský štít, dnešná túra končí
Ráno nás privítalo oranžové slnko a oranžovým slnkom ukrytým v listoch stromov končíme dnešný deň.
