V jednej z takýchto firiem som nedávno pracovne pobudla. V neformálnom rozhovore som sa dozvedela, že odevy nakupujú v mníchovskej predajni so značkovými švajčiarskymi výrobkami. Vychvaľovali kvalitnú švajčiarsku bavlnu a strih košieľ natoľko, že som sa rozhodla urobiť radosť mojim mužom na Slovensku a kúpila som dve košele. Nuž, na slovenské pomery boli luxusné aj cenou. Ale nevadí, veď muži si to zaslúžia.
Prídem domov a rozbaľujem darček. Košeľa skutočne dobre sedela, materiál bol príjemný. A muž sa ani nehneval, že som toľko minula za darček. Vraj je to nekrčivá úprava, dozvedela som sa ešte počas rozhovoru vo firme, takže po praní ani žehliť nemusím. Sama som si pochválila kúpu. Košele, ktoré sa nemusia žehliť, také mám rada. Skôr než som košeľu išla vyprať, pozriem na štítky. Čítam a neverím vlastným očiam. Košeľa je zo švajčiarskej bavlny ale vyrobená na Slovensku. A prežila som si postupne pocit sklamania, potom hanby a napokon pocit hrdosti:
"Konečne nastal čas, kedy sa slovenské výrobky presadzujú na zahraničných trhoch."
"... je však škoda, že ešte stále pod inou značkou alebo iba ako súčasť inej značky ..."
