Kostol sv. Alžbety - tzv. Modrý kostolík (Bezručova ulica) začali stavať v auguste 1909 a vysvätili ho 11. októbra 1913. Je súčasťou komplexu gymnázia (Grösslingova ulica) a rímsko-katolíckej fary. Pôvodne to mala byť iba kaplnka pre študentov katolíckeho gymnázia. Neskôr kostol mal byť symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety, manželky Františka Jozefa I..
Gymnázium, kostol i faru projektoval budapeštiansky architekt Edmund Lechner. Sú vybudované v architektonickom slohu secesie, resp. uhorskej odrody secesie. Komplex by mohol tvoriť malý ostrov secesného umenia Bratislavy. Žiaľ, zatiaľ sa zrejme našli finančné prostriedky iba na obnovu kostola a fary. Gymnázium, jeho vonkajšia a vnútorná secesná výzdoba, v súčasnosti chátra.
Inšpiratívnym zdrojom secesie, umeleckého štýlu konca 19. a začiatku 20. storočia, bola príroda a návrat k remeselnej výrobe. Secesná línia je vyjadrená v plynulej vlniacej sa krivke. Jej nenásilný pohyb na ploche je doplnený neobvyklou farebnosťou. Spolu s ornamentálnosťou a s využitím pravidelne opakujúcich sa prírodných motívov listov a kvetov sú typickými znakmi secesie.
Skúsme spolu odhaliť prvky secesie Modrého kostolíku.
Kostol sv. Alžbety - tzv. Modrý kostolík, je jednoloďový kostol s vežou a zvonicou. Má výraznú farebnú kombináciu modrej a bielej. Modrá je v secesii symbolom nadpozemského a biela symbolom nádeje.
Hlavný vchod zdobí kruhová mozaika zobrazujúca sv. Alžbetu s ružami
Vchod do farskej záhrady tvorí secesná brána v línii oblúka
Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Jemná remeselná práca a neobvyklý materiál, v tomto prípade keramika, je súčasťou secesných stavieb.
Modrá strecha kostola, veže aj výrazného kríža farebne ladí s výzdobou
Ornamenty, ktoré tvoria výzdobu sú založené na opakujúcich sa líniách tvarov a prvkov, listov a kvetov. Pravý uhol je narušený jemným oblúkom.
Vnútorná výzdoba aj farebnosť je dodržaná i vo vnútri kostola.
Základným prvkom stropu je kvetina, listy maľované
alebo v podobe štukovej výzdoby vystupujúcej z klenby stropu.
Lampu večného svetla zdobí zmenšená kópia uhorskej kráľovskej koruny
Zo stropu visí secesný kovový luster, dominujúci strednej časti hlavnej lodi kostola
Modré drevené lavice sú taktiež zdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu.
V strednej časti je malý oltárik s Pannou Máriou
Balkón, miesto pre organovú hudbu ako aj organ samotný je farebne aj ornamentálne zladený s výzdobou kostola.
Vnútorná strana vstupnej brány je kombinácia dreva, skla a železa.
Detail brány naznačuje dominantný znak secesie, vyjadrený v plynulej vlniacej sa krivke kovu s prírodným motívom vsadenej do skla a dreva.
Prehliadka kostolíka nateraz skončila. Je skutočne modrý a je v ňom zachytené umenie zvané secesia. Je to nádherné miesto pre očistu duše aj pre dotyk s neobvyklou krásou ľudského umu aj remeselnej práce.
