Vidiečania v oblasti Mníchova majú svoje starosti i radosti, tak ako my a jeseň je tu rovnako zaujímavá ako u nás.
Je typické, že domy obrastajú zeleňou, ktorá na jeseň vytvára farebné ornamenty
a keď pristúpime bližšie tak môžme vidieť ako tam pulzuje život
Každý dom má svoju menovku, takú hravú, najlepšie vlastnoručne vyrobenú.
Má svojho strážcu a aby bolo jasné, tento nás má tak rád, že by nás najradšej zožral.
Drevo pri každom dome je starostlivo uložené a zdá sa, že sa využíva prevažne tento zdroj tepla na zimu
V záhradách ešte kvitnú kvety
a svojou žltou farbou motýle lákajú
kde tu sa nájde v tráve osamelý hríb ako pekná dekorácia
Nachádzame sa v chránenej krajinnej oblasti
A domáci si chránia stádo jeleňov a laní
Tiež chovajú baranov a ovce za ohradou,... vždy ich niečím prikŕmime keď ideme okolo.
Polia sú obrobené a posledná úroda žltej repky ešte na zber čaká
Súkromní roľníci to zrejme ani tu nemajú jednoduché. Aj takto bojujú za svoje práva, za nižšie dane aby ich systém odvodov úplne nezlikvidoval.
Je jeseň. Lístie padá zo stromov. Občas sa zachytí do siete pavučiny a zastane v polčase svojej cesty k zemi.
Spriadajú ich pavúci aby si do nich zachytili mušky ale i kvapky rosy pre svoju onživu.
Tak ako pavúci umne spriadajú siete, tak umelecký kováč kuje železo do nádherných tvarov a dekoruje okná domov. Spolu s tiahnucím sa brečtanom vytvárajú neopakovateľné zákutia.
"Tak takto vyzerá moja prvá jeseň,..."
"...je farebná ako tieto tekvice." "Zoberieme jednu domov?"
" Áno a urobíme si prvých jesenných strašiakov."
