Najlepším relaxom pri svalovici po dlhých túrach v Tatrách je voda, ľahké plávanie a vodná masáž. Je preto výborný nápad, že práve v Poprade vybudovali areál s niekoľkými krytými aj otvorenými bazénmi s teplou geotermálnou vodou. Pobyt v Tatrách sme si teda spríjemnili i my návštevou Aquacity Poprad.
Pri zakúpení vstupenky návštevník dostane na ruku krúžok na remienku v tvare hodiniek a vo vnútri je čip, ktorý kontroluje jeho pohyb po rozsiahlom priestore aqua parku. Nie všetko je všetkým dostupné, preto čip má v sebe informáciu o tom, ktorý program si návštevník zaplatil a pustí ho iba do priestorov, ktoré si zakúpil. Každý priestor je ohraničený „elektronickým biletárom", ktorému treba ukázať čip a on ho pustí alebo nepustí.
Skôr než som vstúpila do kontrolovaného priestoru, pozorovala som návštevníkov ako funguje prechod cez „elektronického biletára". Pochopila som ako vstúpiť a aj ako sa dostať von. Chcela som teda vojsť do sľubovaného vodného raja. Zaujala ma však skupinka asi desiatich škôlkárov a jednej učiteľky.
Deti sa vrteli okolo blikajúceho biletára. Strkali mu ruky okrúžkované čipom a tešili sa, že pán biletár mení farby z modro červenej na zelenú. Pán biletár sa išiel zrejme zblázniť od chaotického pohybu detských ručičiek. Všimla si to aj pani učiteľka a rozhodla sa urobiť poriadok. Zobrala do ruky detskú ruku škôlkara a „capla" ju na červené svetielko biletára a potom nekompromisne vsunula dieťa cez otáčajúce mreže na druhú stranu. Postupne takto vsúvala deti dnu. Vznikla skupina deti pred a za elektronickou hranicou. Šarvanci za sa zrejme začala nudiť a tak vymysleli odpozorovanú hru. Návštevník, ktorý práve odchádzal strčil čipové hodinky do otvoru s modrým svetlom a potom ho mreže pustili von. A toto zbadali traja mali nezbedníci a hodili hodinky do otvoru a mali veľkú radosť z toho ako sa stratili v modrej diere a pán biletár zasvietil na zeleno. Vybehli von cez mreže a od radosti vyskakovali práve v okamžiku, keď pani učiteľka prešla ako posledná koridorom dnu.
A nastala pre ňu neočakávaná situácia. Bola na strane s deťmi, ktoré mali hodinky s čipmi a mohli pokračovať ďalej v pohybe po kontrolovanom priestore aqua parku. Traja výskumníci, ktorí už nemali hodinky, boli na druhej strane elektronickej hranice. A tak sa kolečko vstupu muselo zopakovať. Pre troch nezbedníkov bolo treba zakúpiť nový čip a previesť ich opäť koridorom. Kým sa to udialo ostatné deti čakali s rukou hore aby bolo jasné, že čip majú na ruke. Pani učiteľku som v tej chvíli ľutovala a súčasne považovala za odvážnu ženu, keď si trúfla ísť do priestorov kontrolovaných čipmi s týmto experimentujúcim drobizgom. A kým ona vybavovala nový vstup pre chlapcov pomohla som jej strážiť ostatné deti.
Napokon všetko dobre dopadlo a ja som sa vybrala do Vitálneho sveta, absolvovať program, ktorý som si kúpila. Vstúpila som do priestoru s kruhovým bazénom s vírivkou, okolo ktorej boli komôrky so špeciálnymi terapeutickými účinkami.
Otvorila som dvere do prvej z nich. Bosá, len tak v plavkách, som sa ocitla v snehovej metelici. Moje teplé nohy sa zabárali do snehu a nechávali za sebou topiace sa stopy. O chvíľu som bola vymrznutá až na kosť a vybehla som von. Zaklopala som na zarosené dvere na druhej komôrke a vstúpila som do soľnej jaskyne. Posedela som si chvíľu medzi cencúľmi zo soli a inhalovala teplý slaný vzduch. Ďalšia komôrka voňala po pomaranči a bolo v nej teplúčko a vlhko. Dobre mi preto padlo, keď som sa mohla chvíľu poprechádzať po vodnej cestičke medzi dvoma komôrkami s malými bazénikmi s rôzne teplou/studenou vodou. Potom som vhupla do kruhovej vírivky a nechala som sa masírovať teplými vodnými bublinkami. A znovu som zaliezla do komôrky, tentoraz s mentolovou vôňou . Tam sa mi veľmi páčilo. Dýchalo sa mi skvele. Celý dýchací trakt akoby ožil. Cítila som si možno až pľúcne alveoly, všade ten mentol pôsobil. Nasledovala komôrku s umelým slnkom. V inej, s vyhrievanými ležadlami, pri relaxačnej hudbe, som nechala plynúť myšlienky, ktoré postupne odchádzali a ja som zaspávala. Ešte ma čakali ďalšie komôrky, všade znela príjemná hudba, všade bola para, všade bola vôňa a zo mňa spolu s potom odchádzala únava a svaly akoby sa preberali opäť k životu.
Posledná terapeutická miestnosť bola suchá sauna. Vôňa dreva a hudba. Horúci suchý vzduch vyplavil zo mňa posledné kvapky vody. Keď som sa začala cítiť ako vyžmýkaný citrón vybehla som von do miestnosti s bazénom. Ponorila som sa do neho s "revom", ktorý vyšiel automaticky zo mňa, keď ma zovrela ľadová voda. A akoby to nestačilo, odkiaľsi z hora sa začal na mňa sypať sneh a ľad. Vymrznutá som vybehla z ľadového pekla znovu do teplej sauny, ktorú som pred chvíľou opustila....Čas na Vitálny svet pomaly končil. Po dvoch hodinách som bola zrelaxovaná viac než dosť.
Presunula som sa do ďalších priestorov. Chcelo sa mi plávať a mohla som si vybrať z mnohých bazénov. Vonku pršalo a tak som využila možnosť plávať v daždi,...teplá voda, studený vzduch, padajúce kvapky dažďa, tmavomodrá obloha, vietor ako pred búrkou,...čo viac si želať, neskutočne divoká atmosféra.
A predsa len ešte bolo čosi viac,... horúci bazén s vodnými tryskami v rôznej výške. Pod holým daždivým nebom som si urobila automasáž chrbtice, potom som silným prúdom vodnej trysky likvidovala tukové vankúše okolo drieku. Ďalšie trysky vo výške stehien, lýtok... mi rozpustili svalovicu a s ňou i kyselinu mliečnu v svaloch na nohách.
Už som myslela, že poznám všetky rozkoše vodného života, ale ešte jednu ponuku som si dopriala. V bublinkovom bazéne s barom som si dala drink. Ani neviem aký a popíjala som sladkú farebnú dobrotu na barovej stoličke a okolo mňa vystupovali bublinky, bublinky, bublinky,... Som narodená v znamení rýb a tak iste aj preto som si pomyslela, že ak existuje raj pre ryby, tak asi bude mať podobu vodných bubliniek.
