1. Nachádza sa tu prepojenie Európskej histórie života kartuziánskych a kamundalských mníchov
2. Krajina Zamaguria, v ktorom sa kláštor nachádza, má nevšedný ráz. Dedinky v údoliach si zachovali svojou pôvodnou architektúru, život ľudí je viazaný na tradície svojských Goralov. Obrobené políčka na svahoch, pasúce sa ovce, kravky,.... sú súčasťou tejto oblasti.
3. Príroda sa postarala aby práve na tomto mieste silný prúd rieky Dunajca prerazil cez vápencový masív Pienin a vytvoril prielom. Splav Dunajcom, cyklistické trasy, turistické chodníky poskytujú atraktívny zážitok pri jeho prechode.
4. Samotný kláštor prešiel rekonštrukciou a poskytuje nielen informačné zázemie, ale predovšetkým je to priestor, kde cítiť genius loci miesta a doby 14.-18. storočia, v ktorej tu žili kartuziánski a kamundalski mnísi.
Červený kláštor (pôvodne Lechnický kláštor) bol pomenovaný podľa červenej krytiny strechy. Vybudovali ho na odľahlom mieste, pretože kartuziánski mnísi patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Nie všetci boli pripravení žiť v odriekaní. Ostré skaly týčiace sa nad kláštorom sú vraj, podľa povesti, siedmi skamenení mnísi, ktorí boli potrestaní za hriešne naháňanie mníšky.
Pri vstupe je postava Romualda zakladateľa rádu tzv. bielych mníchov, kamaldulov. Žili pustovníckym životom v mlčaní a odriekaní.
Nosili biele rubáše a stretávali sa v kostole pri modlitbách. Duch jedného z mníchov blúdi v priestoroch kaplnky zrejme až doposiaľ a za istých, priaznivých podmienok ho môžeme stretnúť. Mala som šťastie, stretla som ho a odfotila.
Fráter Cyprián, vlastným menom František Ignác Jaschke bol najznámejším rehoľníkom pôsobiacim v Červenom kláštore. Vynikal najmä v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Okrem písania vedeckej literatúry zbieral aj ľudovú slovesnosť. V Červenom kláštore ho kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Lieky aj predával a za utŕžené peniaze založil fond pre rozvoj lekárne v Červenom Kláštore.
Zaujímala ho i technika, hľadal a experimentoval s možnosťou lietať. Dokonca si zostrojil krídla a zo skál zlietol. Preto ho tiež volali Lietajúci Cyprián.
Kláštor už v 14. storočí dostal mnohé dotácie a výsady. Právo mlyna, rybolovu, varenia piva a doposiaľ sa zachovali znaky ich hospodárskej činnosti za hradbami kláštora.
Každý mních býval vo vlastnom murovanom domčeku so záhradkou, okolo ktorej bol vysoký múr aby mnísi spolu nekomunikovali. Záhradky sú obrábané doposiaľ a vôkol nich sú ruiny obydlia. Na niektorých miestach nájdeme kríže, pravdepodobne ako pieta za mníchmi, ktorí tu žili.
Jeseň sa podpísala na atmosfére kláštora.
Slnečné lúče, tiene stromov a iba šum padajúceho lístia prehlušovali ticho tohto miesta.
Kamalduli hlásali pokánie, stránili sa sveta, žili asketickým životom. Ale nie každému sa to podarilo. Jeden z túlavých mníchov ostal v kláštore pravdepodobne doposiaľ. Za zvláštnych svetelných podmienok, i teraz, jeho duch kláštor opúšťa. Opäť mi prialo šťastie a zbadala som ho, práve vo chvíli, keď sa chystal prejsť cez zamrežované okno aby sa vydal lesnými chodníčkami.
Na mieste Červeného kláštora, kde boli kedysi vítaní pocestní, je v súčasnosti príjemná reštaurácia s dobovými prvkami.
Pri pravom goralskom čaji a horúcej polievke sa dá posedieť a vyrozprávať si navzájom zážitky.
Splav Dunajcom je stále príťažlivou atrakciou Pieninského národného parku. Nie náročné cyklistické trasy a turistické chodníky poskytujú skvelý zážitok z pohybu v prírode pre všetky vekové kategórie.
Život ľudí je viazaný na tradície svojských Goralov
Aj títo pltníci sa v posledných rokoch prebudili do rozvoja turistického ruchu a prispôsobujú služby narastajúcemu záujmu turistov.
Krajina Zamaguria, v ktorom sa kláštor nachádza, má nevšedný ráz.
Obrobené políčka na svahoch pri domoch
Pasúce sa ovce, kravy,
.... sú súčasťou Zamaguria, Slovenskej krajiny, ktorá je ešte stále turisticky „neobjavená“.
