
Salaš Krajinka spĺňa, podľa mňa, európske kritéria pre turistický atraktívne miesta z nasledujúcich dôvodov:
1. Realizovaná idea ako kultivované spojenie tradícií Liptova s kvalitnými službami.
Ovčiarske a salašnícke tradície patria k Liptovu už od 16. storočia. Na horských lúkach sa dodnes pasú čriedy oviec. Bača a jeho pomocníci ich vyháňajú skoro ráno na pasienky v kopcoch, aby podvečer mohli ovce podojiť a spracovať ich mlieko na salaši. Salaše boli a sú umiestnené v okolí poľany vysoko v horách. Vždy je tam koliba pre baču, košiare pre ovce a k tomu vôňa lúk, syra, ohňa,...
Ovčie mlieko spracované do podoby ovčieho syra, bryndze, oštiepkov, žinčice, masla, korbáčikov, alebo bryndzové, furmanské halušky, strapačky, alebo jahňacina,...boli a sú dôležitou súčasťou jedálnička Liptákov. Bryndzové halušky sú slovenským národným jedlom. Slovenská bryndza dokonca bojuje o autorizáciu na európskych a svetových syrových fórach.
2. Salašníctvo a liptovské špeciality sprístupnené turistom.
Návšteva salaša bola vždy zaujímavým spestrením túry v prostredí slovenských hôr. Často však salaše boli a sú ťažko prístupné a teda nie dostupné každému.
Salaš Krajinka leží pri hlavnej ceste v smere do Tatier asi 2 km pred Ružomberkom. Z cesty zaujmú pozornosť na lúke pasúce sa stádo oviec, drevené domčeky a samozrejme reklamná tabuľa. Hlad a kolorit liptovského salaša upútal i nás. Zastavili sme sa a neoľutovali.
Pred reštauráciou je pekné parkovisko so slušnou kapacitou. Reštaurácia v podobe koliby ale s veľkými oknami a terasou umožňuje stráviť čas pri jedle s vyhliadkou na horskú krajinu. Jedálny lístok ponúka iba typicky liptovské jedlá. Cesnaková polievka, bryndzové halušky, žinčica, jahňacina, zemiakové placky s bryndzou,...to všetko v atmosfére reálneho salaša chutia výborne.
Pár krokov od reštaurácie v drevenici predávajú výrobky z ovčieho mlieka, bryndzu, žinčicu, ovčí syr, nite, pareničky, korbáčiky,...
Mala som dôveru, že všetko, čo sme jedli je čerstvé, priamo zo zdroja.
Interiér ale i okolie reštaurácie je využitý na to, aby sa turista mohol zoznámiť a priamo dotknúť dreva ako stavebného, úžitkového i dekoratívneho materiálu, pretože i spracovanie dreva patrí k tradíciám Liptova.
Črieda asi 300 oviec na lúkach je turistom prístupná. Bezprostredne počuje zvonce pasúcich sa oviec a súčasne dovoľuje pozorovať práca baču v rôznych etapách dňa. A nielen to. V malej ohrade pri reštaurácii sa pásli somár, teliatko, ovce. V tieni odpočívali húsatka. Turista ich mohol pozorovať, dotknúť sa ich, nakŕmiť,...
3. Prostredie horskej krajiny, atmosféra liptovského salaša, chutné jedlá, dobré ceny, príjemná obsluha, doplnkové služby to všetko potvrdilo môj dojem, že toto zariadenie patrí do kategórie európskych, ktoré dokážu reprezentovať Slovensko a jeho tradície.
Ponúkam pár ilustračných fotografii:

Reštaurácia

Zvoniace ovce prichádzajú z paše okolo reštaurácie.

Pohľad na drevenicu, detské ihrisko, predajňu, miesto na prípravu kotlíkového gulášu, lavice na posedenie, horská voda priamo z kohútiku,...čisté toalety,...

Pasúci sa osol, ktorého sa možno dotknúť, pozorovať,...

Húsatka pohybujúce sa na lúke a odpočívajúce v tieni medzi turistami