Príkladom úsilia dobrovoľníkov sú aj mlyny ležiace v kotline Oblazy. Oblazy sa nacházajú v malebnej Kvačianskej doline pri sútoku troch potokov Borovianky, Ráztočianky a Hutianky. Tu vzniká rieka Kvačianka, ktorá má dostatočný prietok vody na roztočenie kolies mlynov. Práve preto na tomto, i keď odľahlom mieste, boli postupne vybudované tri mlyny.
Horný "gejdošovský" mlyn bol postavený v prvej polovici 19. storočia, obcou Sviňarky a postupne sa na ňom vystriedali rôzni užívatelia a majitelia. Najdlhšie tu bývali manželia Gejdošovci. Mleli múku z ovsa a jačmeňa. Muž popri tom vyrábal drevené šindle na strechy, žena šila šaty. V tomto čarokrásnom, ale pravdepodobne aj drsnom prostredí, vychovali 5 detí. Pani Gejdošová tu žila až do roku 1977 sama. Starala sa o mlyn, hospodárstvo ďaleko od civilizácie a politiky.
Dolný "brunčiakovský" mlyn bol postavený tiež v prvej polovici 19. storočia, obcou Veľké Borové a neskôr ho predala Františkovi Brunčiakovi z Kvačian. Ten rozšíril pôvodný účel mlynu o ďalšiu funkciu. A tak okrem múky sa využíval ako gáter na pílenie dreva.
Tzv. “tretí mlyn” slúžil ako furmanská krčma, ktorá bola v roku 1944 ustupujúci fašistickými vojskami podpálená a odvtedy už nik o ňu neprejavil záujem.
Keď mlyny opustili ich majitelia, tak začali chradnúť. Profesionálni pamiatkari sa o ne nestarali, preto nastúpili dobrovoľníci zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a pamiatok aby ich zachránili, teda horný "gejdošovský" i dolný "brunčiakovský" mlyn.
V súčasnosti sú oba mlyny funkčné. Horný mlyn je majetkom Slovenskej agentúry životného prostredia. Dolný mlyn je majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Mlyny boli vyhlásené za kultúrne technické pamiatky a sú zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Mlyny sú voľne prístupné. Dolný mlyn je funkčný a v čase našej návštevy sme si ho mohli prezrieť. Horný mlyn bol zatvorený a nefunkčný. Podľa Martina Petráša, ktorý nás po dolnom mlyne sprevádzal, je dôležité aby sa mlyn stále točil, pretože voda ho konzervuje a predlžuje jeho životnosť. Na dolnom mlyne sa preto striedajú strážne služby z radov dobrovoľných ochranárov, aj kvôli stráženiu objektov a usmerňovaniu turistov, ktorých je na mlyne stále viac. Dolný mlyn je obývaný aj cez zimu ale stále je dopyt po dobrovoľníkoch, ktorí by objekt strážili a sprevádzali turistov. V čase našej návštevy sme videli ako na mlyne dobrovoľníci žijú a pracujú.
Už teraz, podľa mňa, sú mlyny európskou raritou:
1. Svojou históriou vzniku a reálneho života ľudí
2. Spôsobom rekonštrukcie a oživenia funkcie mlynov
3. Umiestnením v krásnom prostredí Kvačianskej doliny a jej prepojenia na turistické trasy do Prosieckej doliny
Na rozdiel od Holandska však chýba profesionálny prístup k ich využitiu nielen ako turistickej príťažlivého miesta ale i miesta, ktoré sa uživí ekonomickým prínosom z turizmu.
Idea do budúcnosti existuje. Podľa Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny," Oba mlyny by mali slúžiť ako prírodné múzeum, teda živé, obývané, ale neuzatvorené pred turistami, a to pod patronátom profesionálnych ochranárov z Liptovského Mikuláša a dobrovoľných z Bratislavy." Aby boli profesionálnymi, na to treba peniaze a tie sa zatiaľ, resp. ešte stále sa nenašli.
Pár dokumentárnych fotografii:
Kvačianska dolina medzi Chočskými vrchmi
Mlyny Oblazy a rieka Kvačianka
Horný "gejdošovský" mlyn
Dolný "brunčiakovský" mlyn
Práca dobrovoľníkov pri dolnom mlyne
Okenice horného mlyna
Koleso horného mlyna, keďže nie je v prevádzke, drevo už začína hniť
Koleso dolného mlyna odoláva poškodeniu, pretože je neustále v prevádzke vďaka dobrovoľníkom
Prevody kolies mlyna
Plne funkčný gáter
Píla je v prevádzke, spracováva drevo pre potreby ďalšej rekonštrukcie
