Predstavte si, že žijete v 11 storočí. Bez internetu, bez súčasného inžinierskeho vzdelania, bez vymoženosti techniky,...bez okamžite dostupných informácií o novinkách v svete vedy a techniky z televízie, z rádia, z novín,... K dispozícii máte len svoj „sedliacky“ rozum, pozorovací talent, šikovné ruky a chuť nájsť spôsob, ako si uľahčiť vlastnú prácu.
A vymyslíte mlyn, ktorý bude mlieť obilie, kukuricu, píliť drevo, drviť kamene,...To sa stalo Holanďanom,... a na svet prišli prvé veterné mlyny.
Jeden z najstarších typov je stĺpový mlyn. Má vysoký drevený domček a ramená veternej ružice siahajú takmer k zemi. Keď sa vietor zaprel, točil sa aj domček. Určite sa obyvatelia mlynu cítili ako na kolotoči.
Stojí akoby na stračej nôžke a celý sa otáča aby zachytil silu vetra v optimálnom smere.
A možno sa im zatočila občas hlava, alebo kukurica bola už domletá, preto zatiahli koleso a zakotvili silnými reťazami, aby ho zastavili.
Wipmolen sú odvodené od stĺpových mlynov ale slúžia na prečerpávanie vody. Majú menšie telo a točia sa okolo pevnej ihlanovitej základne.
Aby sa lopatky dobre točili, je na nich rozvinutá plachta, do ktorej sa vietor zapre.
Lopatky sa zastavia, keď sa plachta stiahne a vietor prefukuje len cez konštrukciu.
Prvé informácie o mlynoch na prečerpávanie vody sa datujú k prelomu 14. a 15. storočia. Mnohé územia Holandska boli/sú pod úrovňou hladiny mora a tak sa stávalo pravidlom, že tieto oblasti boli zaplavované. A možno pud sebazáchovy prinútil Holanďanov pohnúť rozumom. Výsledkom bolo budovanie systémov na prečerpávanie vody, vysušovanie pôdy, vznik nových poľnohospodárskych plôch a regulovanie záplav.
Vynálezca Jan Adriaancz v 16.storočí vymyslel Leegbwater systém, ktorý využíva okružný kanál (na obrázku vľavo: RIVER) okolo vodnej plochy (jazera) a veterné mlyny ako prečerpávacie stanice. Využil silu vetra aby roztáčal veterné mlyny a poháňal mechanizmus turbíny. Mlyny čerpali vodu z jazera do okružných kanálov a tak postupne menili jazero na úrodnú poľnohospodársku pôdu (POLDER na obrázku vpravo).
Kinderdijkská sústava 19 mlynov (v Zuid Holland neďaleko Dordrechtu) je právom zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Samozrejme, že mlyny ľuďom slúžili a aj slúžia (dnes už výnimočne) ako miesto na bývanie.
Okolo sú malé políčka, ovocné stromy,...
Kvetinové záhradky ženy pestujú na "hausboodoch".
A muži kosia, umývajú okná,... :-).
Tradičné dreváky stroja pred dverami.
Prijímame pozvanie a vchádzame dnu chodbou s odkladacími poličkami.
Kuchyňa, jedáleň, obývačka je tesná...
...ale je s kompletným zariadením.
Malá čitárňa, kreslá, knihovníčka a okno na pozorovanie krajiny z výšky veterného mlyna.
„Útulne“ postele pre deti i dospelých...
Spať sa chodilo s uspávankou točiacich sa hriadeľov a prevodových kolies, ktoré nôtili pieseň o skrotení vetra a vody.
V súčasnosti pokračuje naďalej systém vysušovania pôdy, na ktorej vznikajú nové mestá. Dokonca nové letisko chce byť budované na ostrove v mori, ktorý vznikne vysušením. Ale to je už o inej technológii vysušovania...
Veterné mlyny mali okrem mletia, vysušovania ešte jednu dôležitú úlohu. Plnili funkciu orientačných bodov. Prechádzajúc Holandskom, krajinou bez kopcov sme sa s nimi stretávali častokrát. Na orientáciu nám však slúžil navigačný systém GPS. A mlyny ? Tie nás presunuli do zlatého obdobia v národnej histórii Holandska.
Foto: Veronika Bahnová, Ján Bahna
Schéma: Propagačný materiál Kinderdijku
