Keď prejde okolo mňa auto so zaveseným bicyklom pochytí má závisť. Predstavujem si akoby bolo fajn na chvíľu zísť z diaľnice a v krásnej krajine si pretiahnuť stuhnuté svaly...ach...:-)
Mať tak karaván a za ním si ťahať sajdkáru (aj so sajdkárom, ups,). Závidím, keď si predstavím rýchlu jazdu bavorskou pahorkatinou s vlajúcim šálom na krku...ach...ach...:-)
A toto je už vrchol...mať taký karaván. Zavesené bicykle na nekonečné poľné a lesné cestičky. A ešte aj mini autíčko si za sebou ťahať na rýchly pohyb v preplnených veľkomestách...závidím...ach...ach...ach...:-)
Pár hodín už sedím v aute a predieram sa preplnenou diaľnicou. Kĺby aj svaly mám stuhnuté od sedenia za volantom a predomnou takýto obrázok...Závidím a chcela by som sa natiahnuť ako vlk v krabiciach predomnou...ach...ach...ach...ach...:-)
A toto je provokácia najhrubšieho zrna, to by mali na diaľniciach zakázať!!!! Závidím a moje smädné ústa ma ženú za autom plným chladivého moku. Už, už si kladiem k ústam orosený pohár...je to len fatamorgána....ach...ach...ach...ach...ach... :-)
Tá predstava bola tak skutočná, že som vysmädla ešte viac. Zastavila som na čerpačke a keď som uvidela takúto psiu pohostinnosť závidela som ešte viac. Vošla som do reštaurácie uspokojiť aspoň z časti moje chúťky...
Viem, že závidieť sa nepatrí,
ale akosi som sa neubránila, zasmiať sa svojim predstavám
počas nekonečne dlhej ceste po diaľniciach
:-))))
