Prechádzala som sa krivolakými stredovekými uličkami pôvodného Židovského mesta a spomínala som na jeho históriu, dávno zabudnutú a trochu oprášenú. Židia od nepamäti žili v osadách oddelených od ostatného kresťanského „civilizovaného“ sveta a to nielen v Prahe ale i v ostatných európskych veľkomestách. V histórii mali často punc druhoradých občanov s rôznymi obmedzeniami. Museli svoje osady (getá) oddeliť hradbami. Svoj odev museli označiť. A svoje kontakty s ostatným svetom museli obmedziť iba na obchodné a finančné aktivity. Napriek týmto obmedzeniam sa komunita vždy dokázala rozvíjať ekonomicky, kultúrne. Postavili mnoho synagóg, vlastné vzdelávacie inštitúcie. Židia boli schopní kumulovať obrovské bohatstvo svojou šikovnosťou ale hlavne maximálnou skromnosťou. A tí najbohatší a najvzdelanejší boli pozývaní ako vážení radcovia a sponzori na kráľovské dvory.
Mor, požiar, reštriktívne opatrenia v priebehu rokov však postupne decimovali obyvateľstvo starého židovského mesta a tí, čo ostali tak sa z Prahy vysťahovali alebo boli vysťahovaní. V roku 1890 bolo rozhodnuté, že schátralé Židovské mesto bude z veľkej časti zbúrané a nahradené novou „modernou“ architektúru 19. storočia. Praha tak prišla o významný historický architektonický celok synagóg, súkromných domov a palácov bohatých obyvateľov a to, čo ostalo je iba jeho torzom.
Napriek tomu však stojí za to sa v týchto miestach prejsť a pozrieť si Židovské múzeum v Prahe . Je jednou z najväčších zbierok, predmetov a kníh spájajúcich sa so židovskou kultúrov, na svete. Sú rozložené v objektoch synagóg, ktoré ostali zachované. A tak na mieste, ktoré kedysi žilo svojim životom sa môžu navštevníci zoznámiť s dejinami českej židovskej obce. Pinkasova synagóga bola vybudovaná v roku 1479 rabínom Pinkasom. V súčasnosti je v nej umiestnená rozsiahla zbierka a slúži ako pamätník 80 000 českých a moravských Židov, ktorí sa stali obeťami nacistickej perzekúcie. Ich mená sú zaznamenané na stenách synagógy.
Klausova synagóga sa nachádza pri židovskom cintoríne. Bola najväčšou synagógou ghetta a zároveň synagógou vyhradenou pražskému Pohrebnému bratstvu. Dnes je súčasťou múzea a sprostredkováva informácie o každodennom živote židovskej rodiny jej tradíciach a zvykoch. O zdrojoch judaizmu, o šabate a iných židovských sviatkoch. Sú tam vystavené svitky Tóry, a iné rituálne predmety.
Budova obradnej siene je tiež v bízkosti židovského cintorína. Expozícia je venovaná chorobe a medicíne v ghettu, úmrtiu a činnosti pražského Pohrebného bratstva.
Starý židovský cintorín bol založený v roku 1478 a patrí k najvýznamnejším pamiatkam pražského Židovského mesta. Pre nedostatok miesta boli mŕtvi ukladaní nad sebou až v 12 vrstvách a tak sa odhaduje, že pod 12 tisícmi náhrobnými kameňmi je pochovaných viac ako 100 000 Židov. Najvýznamnejšou a najznámejšou osobnosťou pochovanou na cintoríne je učenec a pedagóg rabi Löw (rabbi Jehuda Liva ben Becalel, 1520-1609). Podľa povesti, tiež otec umelej bytosti Golema, ktorá mala obrovskú silu. Náhrobný kameň tam má aj Mordechai Maisel, finančník a mecenáš ghetta. Majetok získal tak, že požičiaval peniaze Rudolfovi II.
Maisel, ako primas židovskej obce investoval do výstavby mesta a ostala po ňom i Maiselova synagóga vybudovaná v rokoch 1590 – 92. Slúžila mu ako súkromná modlitebňa a v súčasnosti informuje návštevníkov o histórii Židov na území Čiech a Moravy od 10. stor. do konca 18. stor.
Maisel bol investorom aj Vysokej synagógy , v ktorej sa v súčasnosti konajú bohoslužby a nie je súčasťou múzea.
Jeho investičným dielom je i Židovská radnica. Veža s hodinami a hodiny na priečelí sú pre ňu typické.
Staronová synagóga stojí pred radnicou v ľavo. Nie je súčasťou Židovského múzea a v súčasnosti sa v nej konajú bohoslužby.
Španielska synagóga stojí na mieste najstaršej pražskej židovskej modlitebni. Je súčasťou múzea a sú v nej zbierky a dokumenty dejín Židov v Čechách a na Morave a nadväzuje na exponáty v Maiselovej synagóge.
Franz Kafka (1883-1924) jeden z najslávnejších Pražanov, spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20.storočia má pamätník vedľa Španielskej synagógy. Keď sa povie kafkovský, znamená to vyjadriť pocity odcudzenia, samoty, straty pocitu blízkosti,...večný kruh hľadania pocitov istoty, bezpečia, pohody, ktoré sa človeku aj dnešnej doby nedostávajú.
Moderné budovy si uchovávajú židovskú symboliku a výzdobu.
Niektoré paláce bohatých židov v súčasnosti slúžia ako reštaurácie a hotely.
Židia sa venovali hlavne požičiavaniu peňazí a veľkému obchodu. Ale prevažná časť sa venovala remeslu, podomovému obchodovaniu. Pri prechádzke touto časťou Prahy som nestretla nikoho v typickom oblečení a s typickým výzorom.
A možno i preto ako spomienku predávajú vyrezávanú podobu obyvateľov tohto tak trochu zabudnutého mesta.
A tu mi príde vhod napísať niečo rovnako typické. Veselé i vážne rozprávanie starého Kohna.
Kohn so svojou rodinou sa navečeral v reštaurácii. Zaplatil ale čašník čakal na sprepitné. Kohn teda dodal: „Ako sprepitné vám moja žena pomôže upratať zo stola."
Syn Kohna dostal otázku na skúške z práva. „Čo je to podvod?“. A jeho odpoveď znela: „Ak má vyhodíte, pán profesor, tak sa dopustíte podvodu“. Profesor ostal ohromený „????“ Kohnov syn teda pokračoval: „Kto využije nieču nevedomosť, aby ho poškodil, dopúšťa sa, podľa zákona, podvodu“
Verím, že Vás moja prechádzka inšpirovala a na najbližšej návšteve Prahy túto časť nevynecháte. Je rovnako zaujímavá ako mnohé známejšie miesta Prahy.
