Do nášho domu sa belorítky proste zamilovali. Každým rokom sa pokúšali postaviť si hniezdo pod strechou. Každý rok som im v tom zabránila. Tento rok som premeškala správny čas. Kým sme sa vrátili z dovolenky, hniezda boli postavené. Vykukovali čierno biele hlávky mám belorítiek, ktoré sedeli na vajíčkach novej generácie. Tak som ich nechala, a rozhodla som sa, že to spolu vyskúšame.
Teraz si beriem svoju odmenu v podobe fotografii. Nie sú ideálnej kvality, pretože hniezdo je v tmavom kúte a nechcem ho presvetľovať externým osvetlením.
Z hniezd vykukujú malé hlavičky s veľkými otvorenými zobáčikmi akoby lapali po čerstvom vzduchu. Nedivila by som sa, teplomer ukazoval 35 stupňov a pod strechou mohlo byť ešte teplejšie. Ale bolo jasné, že čakajú na mamu. A zatiaľ sa vždy dočkali. Priletí, nakŕmi a opäť odletí hľadať ďalšie sústo do hladných zobáčikov.
Ale čo to? Vykukujúce hlavičky zbadali muchu, ktorú zrejme upútala "vôňa" hniezda. Zabudla byť ostražitá a vletela sama rovno do jedného zo zobáčikov. Ten sa zaklapol a prvý úlovok putoval rovno do bruška. Ale veď pozrite sami na nasledujúcu fotoreportáž.
Ako mucha vpochodovala do zobáčika belorítky:
