



Do ohrádky chodíme my, resp. vnúčatá, keď si chcú niečo poskladať. Lebo Biška, tak sme ju pomenovali, sa rada zamieša do ich hier. Ale všetci ju máme radi a ona to vie....A preto nám nosí ponožky, alebo loptičku s nápisom "for ju"...



Prišiel čas pozrieť sa trochu von. Slniečko hrialo a sneh nebol až tak ľadový. Dalo sa na ňom preháňať, robiť stojky, hlavičky a iné neplechy. Sneh ostal na papuľke, dal sa olizovať a chutil výborne.




Zo snehu vykukávali rôzne čudá. Bolo treba preskúmať spadnuté konáre, lístie, trávy a potom patrične pohrýzť.



Tam kde sa sneh začal topiť, sa dalo nájsť aj čosi iné, oriešky, šupky z orechov. Pobehovaním po blate sa biely kožuch začal meniť na čierny. Bude treba ísť dnu a osprchovať špinu. Hm, to sa ľahko povie ale ťažšie urobí, zvlášť ak Biška ešte nepočúva na príkazy "stoj" alebo "poď sem". A preto nastala naháňačka. Dlho vyhrávala Biška, napokon predsa zvíťazila ruka, ktorá ponúkala pamlsku. To už stálo za to zastaviť sa a nechať sa odniesť domov.



Po sprche treba otriasť zvyšnú vodu, tak sa lepšie kožúštek preschne. Potom môžeme opäť spriadať hry. Najlepšia je tá na stiahnutie ponožky z nohy, alebo chytanie a boj s pohyblivým a hovoriacim prasiatkom, alebo....





...až kým nepríde čas stiahnuť sa a spať
