Kvety sú citlivé na slnko sú roztvorené iba krátku dobu počas dňa. Keď slnko zájde za mraky alebo v podvečer, keď slnko zapadá, kvety sa stiahnu. Vtedy na lúkach a poliach ostáva iba vysoká nepekná byľ.
Pri závane vetra sa jemné kvietky sklonia ale byľ ostane pevná.
K tomuto kvetu sa viaže viacero povestí. Vraj jedna panna čakala pri poľnom chodníku. kadiaľ odišiel jej milý, sedem rokov, až sa premenila na tento modrý kvet s pevnou stonkou. A preto kvet nazvali „Čakanka".
Čakanka obyčajná je takmer nezničiteľná rastlina. Na našom poli má modré kvety, ale sú čakanky i s bielymi alebo rúžovými kvetmi. U nás dorastá do výšky takmer jedného metra. Musíme ju pravidelne kosiť, pretože jej tuhá, pevná stonka bráni v pohodlnom chodení. Listy rastú hneď pri zemi a vytvárajú ružicu. Prízemné listy sú vyrezávané, listy na stonkách sú podlhovasté a zašpicatené.
Využitie:
Prečo je Čakanka obyčajná (Cichorium intybus L.) kvet našich starých mám? Pretože na začiatku minulého storočia sa pestovala vo veľkom a využívala sa vo farmácii a v potravinárstve. Dokonca v stredoveku kvety a koreň považovali za všeliek, pri ochoreniach ľadvín a pečene, pri bolestiach žalúdka, na boľavé oči, na prečistenie krvi,...V súčasnosti sa opäť začali predávať balíčky kávy s názvom Cigoria, odvodeným od latinského názvu kvetu. Alebo v podobe čaju z vňate, ktorý podporuje látkovú výmenu, tvorbu žlče a tráviacich štiav, zlepšuje chuť do jedla, prácu srdca pôsobí antisepticky.
Koreň čakanky má dĺžku aj pol metra, ťažko sa zo zeme dostáva. Aj mne sa podaril vytrhnúť len pahýľ. Na jeseň je však koreň hrubý aj 15 cm a vtedy sa vykope a suší a ďalej spracuje. Napríklad do podoby kávy našich starých mám. V súčasnosti sa predáva ako doplnok zdravej výživy,...
