Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(16)
Cesta do Smoleníc je v tomto čase netradičná. Polia sa zelenajú a namiesto bielej pokrývky akoby prichádzala jar.
Smolenický zámok je prežiarený slnkom a vyčnieva spoza stromov lesa pod Havranicou.
Prechádzam dedinou a z komínov sa dymí.
A aj keď zima ešte neprišla pri domoch je úhľadne naskladané drevo.
Nie náhodou, prechádzajúc lesom, mi oči spočinuli na starých i nových výruboch stromov, čo si ľudia naznášali domov.
A je zvláštne, že kalamitné drevo v lese zatiaľ ostáva...
Ľudia sa pripravili, veď minulý rok bola tuhá zima.
a drevo na kúrenie bolo treba zvážať až do konca marca.
Človek je však tvor rozumný, vie sa poučiť. A ako dobrý hospodár vie si uvedomiť, že čím viac dreva naznáša, tým lacnejšie zimu prekoná.
Paradoxne príroda sa túto zimu akoby vysmievala. Je teplá a ani sneh nepriniesla. A tak stromy premenené na palivo ležia ako polienka jeden na druhom. Sú pripravené, že ruka gazdova ich hodí do pece, keď bude treba.
Ale čo ak nebude, čo potom s týmto drevom gazda urobí? Žeby drevo vyčkalo do budúcej zimy?
Človek je tvor rozumný, vie porozmýšľať ako sa zabezpečiť. Otázka je, či jeho úvahy nie sú krátkozraké a či naše krásne Karpaty to prežijú v zdraví a les sa sám obnoví. Či les bude schopný aj naším deťom priniesť krásu, ktorú prináša nám.
na jeseň
na jar
v horúcom lete
i po sto rokoch života tohto dubu.
